Zdá sa vám, že tohto roku bolo výkyvov počasia už príliš veľa? Máte pravdu a najhoršie je, že ani zďaleka tomu nie je koniec. Počasie sa zrejme stane ešte nepredvídateľnejšie a extrémnejšie. Tichý oceán nám pripravuje klimatický jav El Niňo a k tomu ...
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
FOTO - ČTK
Zdá sa vám, že tohto roku bolo výkyvov počasia už príliš veľa? Máte pravdu a najhoršie je, že ani zďaleka tomu nie je koniec. Počasie sa zrejme stane ešte nepredvídateľnejšie a extrémnejšie. Tichý oceán nám pripravuje klimatický jav El Niňo a k tomu sa pridal ďalší klimatický efekt.
Tím klimatológov pod vedením profesora Paula Grutzena, nositeľa Nobelovej ceny za prácu o ozónovej diere ho identifikoval ako „ázijský hnedý mrak“. Toxický mrak je zmesou popola, kyselín, kvapôčok chemických látok a iných častíc. Teraz visí nad ázijským kontinentom. Blokuje až 15 percent slnečného jasu.
Nebezpečenstvo predstavuje aj pre iné svetadiely - za necelý týždeň sa môže vo vrchnej atmosfére dostať cez polovicu sveta. Počasie v Európe by potom bolo ešte nepredvídateľnejšie a drsnejšie.
Nepredvídateľné počasie
Mrak údajne ako prví identifikovali v 80. rokoch americkí piloti. V posledných rokoch ho zachytili satelity a výskumné lode, ako sa šíri až po Čínu na severe a Arabské more na západe.
Vedci ho opisujú ho ako „dynamickú polievku“. Jej ingredienciami sú lesné požiare, spaľovanie poľnohospodárskeho odpadu a fosílnych palív v motorových vozidlách, závodoch a elektrárňach, a emisie miliónov neefektívnych varných zariadení spaľujúcich drevo, kravský trus a iné biopalivá.
Profesor V. Ramanathan tento jav skúma už päť rokov. Tvrdí, že nejde len o ázijský problém. „Mysleli sme, že ľudský vplyv na klimatické podmienky sa prejavuje len globálnym otepľovaním. Hnedý mrak ukazuje, že aktivity ľudstva robia klímu menej predvídateľnou. Skleníkové plyny sa šíria rovnomerne, ale zvláštnosti hnedého mraku prispievajú k celosvetovej nepredvídateľnosti.“
Posledný výskum iniciovala OSN a podieľalo sa na ňom 200 vedcov v niekoľkých štátoch. Naznačuje, že sadze v mraku vrátia slnečný svit do vrchnej atmosféry a zabránia vyparovaniu z mora, čo vedie k zníženiu zrážok. To potom zrejme ovplyvní monzúnové dažde, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú poľnohospodárstvo, a nepriaznivo pôsobia na zdravie a živobytie až troch miliárd ľudí v celej Ázii. Vedci tiež objavili menšie mraky nad časťami Afriky, Južnej Ameriky a Stredomorím, ktoré môžu prispievať k nepredvídateľnosti počasia na celom svete.
„Ázijský mrak vznikol vplyvom ľudských aktivít, to znamená, že je možné ho odstrániť,“ vyhlásil Klaus Toepfer, šéf environmentálneho programu OSN. „Na to potrebujeme lepšie technológie spaľovania a čistejšiu dopravu.“
Akoby to nestačilo, americkí vedci oznámili oficiálny návrat El Niňa. Ten spúšťa reťazovú reakciu zmien na celom svete. Niekoľko štátov už varovali, aby sa pripravili na suchá a záplavy. Ako El Niňo vzniká? Ide o masu teplej vody, ktorej pasátové vetry bránia v pohybe. Raz za tri až deväť rokov ale tieto vetry zoslabnú a vodná plocha väčšia ako Spojené štáty sa uvoľní a zamieri k brehom Južnej Ameriky - aj so svojím počasím. Tam patria aj silné búrky.
Pred štyrmi rokmi priniesol El Niňo smrť tisíckam a spôsobil hlad v celej Latinskej Amerike, južnej Afrike a Tichomorí. Asi 230 miliónov ľudí prišlo o strechu nad hlavou v Číne a v Bangladéši došlo k prudkým záplavám. Tohtoročný El Niňo by mal byť slabší, ale narobí veľké škody.
Prvá polovica roku 2002 bola najteplejšia za 143 rokov a celosvetovo bolo obdobie od januára do júna druhé najteplejšie, aké kedy zaznamenali. Iba rok 1998 mal teplejších prvých šesť mesiacov - práve vďaka vplyvu El Niňa. (vil, mch, tasr)
