Priečelie železničnej staničky v Luhačoviciach zdobí maľovaný folklórny motív. Vlak tu končí, koľaj už ďalej nevedie.
V ospalej atmosfére mnou preniká absurdný pocit, akoby som sa ocitla v poslednom mestečku republiky, za ktorým už nie je nič, iba lesy Bielych Karpát. Tu, ďaleko od ruchu veľkých miest, sa nikto nenáhli.
Všetko je tu úhľadné a upravené: promenády sú bez jedinej smietky, elegantné mamičky tlačia pred sebou kočíky a dôchodcovia na lavičkách s pohľadmi upretými na striekajúce fontány chlipkajú liečivú vodu z krčiažkov.
Luhačovice s necelými šiestimi tisícmi obyvateľov sú najväčšie a najnavštevovanejšie moravské kúpele. Pre vysoký obsah minerálnych látok sú pokladané za jedny z najúčinnejších v Európe. Na ich území vyviera 17 minerálnych prameňov – kyseliek a jeden sírny prameň.
Práve odtiaľto pochádza známa Vincentka a pitná kúra spolu s inhaláciami tvorí základ kúpeľnej liečby v Luhačoviciach. Liečia sa tu choroby dýchacích ciest, poruchy trávenia, cukrovka, obezita, ochorenia pohybového ústrojenstva.
Luhačovice sú spojené s osobnosťou Leoša Janáčka, ktorý tu strávil 25 sezón. Je tu však ešte jeden umelec, ktorého tvorivosť významne pozdvihla charakter mestečka: slovenský architekt, návrhár nábytku a etnograf Dušan Samo Jurkovič (1868 – 1947).
Inšpiroval sa ľudovým staviteľstvom a výtvarným umením a v Luhačoviciach po sebe zanechal rozsiahlu stopu. Začiatkom 20. storočia sa tu pustil do veľkého projektu prestavby kúpeľov v duchu ľudovej secesie. Nakoniec sa síce podarilo realizovať iba časť pôvodných plánov, ale napriek tomu je v mestečku čo obdivovať.
Dominantou Luhačovíc priamo na kolonáde je krásne zrekonštruovaný Jurkovičov dom, dnes štvorhviezdičkový hotel. Všimnite si i vily Chaloupka, Jestřabí a Valaška, Sluneční lázně alebo Hudobný pavilón v kúpeľnom parku, ktorý akoby stál na stračej nôžke.
Rožnov – terapia folklórom a pivom
Po celý rok mieria turisti k posvätnej hore Valašska, na Radhošť, ktorú podľa legiend chráni boh Radegast. Na úpätí hory, na mieste zvanom Pustevny, poukázal Jurkovič svojou jedinečnou architektúrou na bohatstvo staronových staviteľských foriem. Jeho „útulny“, teda turistické chaty Libušín a Maměnka, sú dnes národnými kultúrnymi pamiatkami.
Neďaleký Rožnov pod Radhoštěm, kedysi rázovité drevené mestečko na brehoch Bečvy, sa môže popýšiť najväčším skanzenom v Českej republike. A to nie je jediný jeho primát – Valašské múzeum v prírode, založené v roku 1925, je najstarším múzeom svojho druhu v strednej Európe. Tvoria ho tri tematické okruhy s viac ako 120 stavbami – drevené mestečko, valašská dedina a mlynská dolina.
Skanzen je otvorený po celý rok a v rámci programového bloku nazvaného Valašský rok tu môžu záujemcovia v každom období navštíviť desiatky folklórnych podujatí.
Skanzen však už dávno nie je jediným lákadlom Rožnova. Majitelia miestneho pivovaru sa okrem kvasnicových špeciálov rozhodli nadviazať na kúpeľnú tradíciu mesta a investovať aj do módnej wellness vlny.
Skĺbili prvky alternatívneho liečiteľstva, techník východných kultúr s kúpeľnými a fyzioterapeutickými postupmi. Kúpeľ v pive je naozaj relaxačná lahôdka.
Na úvod sa poriadne zahrejete v parnej bylinkovej saune. A keďže z vás pot potečie doslova v kropajach, môžete požiadať o pohár piva (alebo vody) a pritom sa zahĺbiť do audiozáznamu s meditačnou jogínskou technikou.
Po saune nasleduje polhodinový kúpeľ v teplom pive s veľkým množstvom kvasníc. Kúpete sa vo vaniach z tíkového dreva alebo medených, ručne tepaných viktoriánskych.
A aby na vás vitamín B pôsobil zo všetkých strán, nechajte si na tvár natrieť masku z kvasníc a potom už len leňošte v pive.
Po pol hodine budete mať pleť sviežu a ružovú ako bábätko a jediné, po čom budete túžiť, bude schúliť sa a zaspať. Záverečnou fázou kúry je preto odpočinok na lôžku v relaxačnej miestnosti.
Jeden skanzen nestačí
Ak by ste po návšteve Rožnova mali pocit, že jeden skanzen nestačí, vyberte sa do archeoskanzenu Modrá – čo by kameňom dohodil od pútneho Velehradu.
Modrá predstavuje ideálnu podobu veľkomoravského opevneného sídliska v 8.-9. storočí. Je to sympaticky názorné miesto, obľúbené moravskými školami. Dievčatá v kostýmoch tu núkajú vlastnoručne pletené výrobky z vlny, iná partia pečie v peci posúchy, v areáli sa voľne pasú kozy.
Návštevníci si tu môžu vyskúšať napríklad prácu na hrnčiarskom kruhu, streľbu z luku či praku. Neďaleká rekonštrukcia kamenného kostolíka z počiatkov christianizácie Moravy je silná vo svojej jednoduchosti: tu by akékoľvek ozdoby a ornamenty pôsobilo prázdno. Stačia len kamenné steny a drevený oltár – dokonalé miesto pre prostý svadobný obrad.
Hostýn, posvätný pre Keltov i kresťanov
Morava je bohatá na sakrálne pamiatky a jeden z najkrajších duchovných komplexov stojí na hore Hostýn v Hostýnskych vrchoch. Toto významné mariánske pútne miesto však už v dobách pred naším letopočtom intenzívne využívali Kelti, ktorí si na Hostýne vybudovali rozľahlé hradisko.
Dnešný kresťanský areál zahŕňa baziliku Nanebovzatia Panny Márie, ubytovne pre pútnikov, krížovú cestu Dušana Jurkoviča, veternú elektráreň (ktorá sa sem vôbec nehodí) a vyhliadkovú vežu.
Bazilika z prvej polovice 18. storočia sa má za sebou dramatickú históriu – kostol vyhorel, zakázali v ňom púte, v roku 1787 ho odsvätili a na desiatky rokov sa stal ruinou. Obnovovať ho začali až v štyridsiatych rokoch 19. storočia, keď bol zákaz pútí zrušený.
Po nedávnej dôkladnej rekonštrukcii má bazilika podlahové kúrenie, ručne robenú dlažbu i zateplenú kupolu. Vyjsť k nej po schodoch a myslieť na stovky veriacich, ktorí tu kolenačky prosili, je silný zážitok.
Ešte krajšia je prechádzka krížovou cestou, ktorá nevtieravo zapadá do jemne zvlnenej krajiny. Jej jednotlivé zastavenia sú koncipované ako otvorené kaplnky s mozaikovými výjavmi.
FOTO - BARBORA ŠKOVIEROVÁ
Autor: Barbora Škovierová