MALÉ, BRATISLAVA. Raj pre luxusných dovolenkárov i potápačov mal doteraz obavy z budúcnosti hlavne preto, že mu hrozí zatopenie.
Viac ako globálne otepľovanie teraz malebné ostrovy ohrozujú jeho politici. Súostrovie v Indickom oceáne trápia protesty, ktoré spustil predčasný odchod prezidenta z funkcie.
Puč či dobrovoľný odchod
Muhammad Našíd sa v utorok nečakane vzdal funkcie hlavy štátu, údajne aby zabránil násiliu. Preslávil sa svojím sľubom Maldivčanom, že začne pre nich hľadať nový domov. Ostrovom, kde je priemerná nadmorská výška len meter a pol, totiž hrozí postupné zatopenie pre stúpajúcu hladinu morí.
Bývalého politického väzňa Našída zvolili za prvého demokratického prezidenta v krajine v roku 2008. Presadzoval liberálnu politiku a iniciatívy proti globálnemu otepľovaniu.
- Súostrovie tvorí asi 1200 ostrovov a atolov v Indickom oceáne.
- Asi 200 z nich je obývaných.
- Žije najmä z turizmu, lákadlom sú panenské pláže, koralové útesy a luxusné rezorty.
- Väčšina z asi 400-tisíc obyvateľov sú sunnitskí moslimovia.
Vo štvrtok naňho vydal miestny súd zatykač (obvinenia neboli známe, no predtým mu vyčítali zatknutie vysokopostaveného sudcu).
Našíd hovorí o puči. Tvrdí, že odstúpiť ho donútili bezpečnostné zložky pod hrozbou zastrelenia. Jeho rodina utiekla na blízku Srí Lanku. Našíd vyzýval dokonca na medzinárodný zásah.
Jeho odchod spustil podľa medzinárodných médií v stredu niekoľko tisícové protesty v uliciach hlavného mesta Malé (pod vedením samotného Našída) a útoky na policajné stanice na viacerých ostrovoch. Vo štvrtok pred Našídovým domom stáli stovky jeho stúpencov.
Štát teraz vedie doterajší viceprezident Muhammad Wahíd Hassan, ktorý chce podľa svojich slov vytvoriť vládu jednoty viacerých politických strán. Podľa niektorých Našídových stúpencov je však blízky diktátorovi, ktorý krajine vládol 30 rokov.
Slováci sa neboja
Na ostrove je podľa hovorcu slovenskej diplomacie Ľuboša Schwarzbachera minimálne jedenásť Slovákov. „Nikto z nich sa zatiaľ na diplomatickú službu neobrátil, no situáciu pozorne monitorujeme,“ povedal SME Schwarzbacher.
Niekoľkých klientov zo Slovenska má na ostrove cestovná kancelária Satur. Hovorkyňa Mária Gallová uviedla, že protesty boli len v hlavnom meste a letovísk sa nedotkli.
Podobne sa vyjadrujú aj britské cestovné kancelárie. Británia má na Maldivách podľa BBC asi 2500 turistov. Britské aj talianske ministerstvo zahraničia na súostrovie teraz neodporúčajú cestovať.
Turistický apartheid
Turisti zväčša pristávajú na letisku Gan, kde je zatiaľ pokoj a strážia ho vojaci. Odtiaľ odlietajú do izolovaných luxusných rezortov, kde sú len dovolenkári a zamestnanci rezortov. Vďaka tomu, čo Economist nazval „turistický apartheid“, sa s Maldivčanmi vôbec nemusia stretnúť.
Súostrovie asi 1200 ostrovov a atolov prilákalo vlani vyše 850-tisíc turistov (vyše dvakrát toľko, než má obyvateľov) vďaka panenským plážam i koralovým útesom.
Nezávislosť Maldivy získali v roku 1965. Predtým boli pod správou Holandska a neskôr Británie. Žijú najmä z turizmu, ktorý by mohlo ohroziť, ak sa konflikt vyostrí.
Povesť súostrovia by mohli poškodiť aj strany, ktoré chcú prísnejšie uplatňovanie islamského práva. Pred budúcoročnými prezidentskými voľbami žiadajú podľa Daily Telegraph niektoré opozičné strany zákaz wellness centier či predaja alkoholu.