ko Banskej Bystrice je známa výskytom medveďov. „Teraz sa napríklad vyroja zberači lesných plodov. Pokiaľ medveď od rána do večera stále počuje hluk, je vystresovaný a môže zareagovať neprimerane.“
Ak takého medveďa prekvapí návštevník prírody, môže sa šelma v tiesni začať brániť a votrelca aj pohrýzť. „Nie je to preto, že by sa tak medveď stále správal. Na vine sme trochu aj my. Ľudia na pol kilometra vykrikujú na svojich kamarátov, že našli huby alebo dobré pole čučoriedok.“ V prirodzenom prostredí sú medvede plaché.
Saniga hovorí, že stretnutia sa netreba obávať: „Keď ide človek starým lesom, kde je rozostup stromov veľký a má výhľad okolo seba, môže pokojne ísť. Ale ak ho chodník zavedie do húštiny, treba spozornieť, lebo práve takéto časti lesa sú miestom, kde medveď môže odpočívať alebo požierať lesné plody. V húštinách treba na akýkoľvek šuchot zastať a sledovať, čo z húštiny vyjde, prípadne si vyhliadnuť strom, na ktorý sa dá vyšplhať. Na strom starý medveď ani medvedica nelezie,“ hovorí.
Zvedavosť často človeka ťahá práve za šuchotom. V húštine však môže byť medvedica s mladými a ak sa človek objaví príliš blízko, jej správanie môže byť iné, ako keď ho zbadá na tridsať metrov. Vtedy by utekala preč. „Pokiaľ sa človek stretne s medvedicou do 10 - 15 metrov, bude mláďatá brániť. Pri obozretnom správaní sa nikomu nič nemôže stať. Do lesa by sme nemali nikdy chodiť so slúchadlami walkmana na ušiach, ale s nastraženými zmyslami.“
Podľa Sanigu dokáže aj človek bez znalostí etológie (veda o správaní živočíchov) zo správania medveďa vytušiť, čo robí - či je zaujatý rozhrabávaním pňa, ak našiel skrýšu myší, ktoré si tam nahromadili bukvice, alebo „vyhodnocuje“ situáciu v okolí. Ak sa pasie na lesných plodoch alebo kutre v strúchnivenom pni, tichých pozorovateľov si ani nevšimne. Ak ide oproti po chodníku, treba sa mu radšej vyhnúť.
„Úplne plaché sú vlky a rysy. Je skôr vzácnosť ich vidieť, pretože pri stretnutí s človekom utekajú preč. Keď niekto zbadá medveďa alebo vlka na väčšiu vzdialenosť, nemusí panikáriť. Vlky na človeka neútočia. Ani svorka,“ tvrdí Saniga. „Vlk postihnutý besnotou môže byť nebezpečný. Ak sa motá okolo človeka a neodchádza aj keď po ňom hodíte papek, tak s ním niečo nie je v poriadku. Zdravý vlk však utečie od človeka ako strela, nech je akokoľvek hladný. Nehovoriac o rysoch. Nepočul som, ani v odbornej literatúre sa nedočítal, že by rys napadol človeka.“
Diviaky nežijú len v kopcoch, množstvo je ich aj na rovinatom Záhorí. Stretnutie s diviačicou môže byť nebezpečné. „Ak má mláďatá, môže byť zúrivejšia ako medvedica. Videl som na vlastné oči, ako diviačica bránila mladé proti medvedici a medvedica sa musela dať na útek. Aj keď nedohryzie, môže rozpárať nohu alebo brucho . Ale ani diviaky nie sú také, že by čakali na človeka a chceli ho napádať,“ povedal Saniga.
Diviaky možno v tomto období vidieť aj v kukuričných či obilných poliach. Ak v strese diviak uteká po chodníku, neuhne sa a človeka prevalcuje.