Veslovali 51 dní a zdolali Tasmanovo more

Zlomili sa im sedadlá, časť kormidla, dve veslá, búrka a vlny im zobrali solárne panely a mali problémy so stravou i pitnou vodou.

Loď, v ktorej plávali cez vlny, mala na dĺžku len desať metrov.

Napriek tomu sa posádke lode z Team Gallagher Trans-Tasman Row, v ktorej bol aj Slovák Martin Berka, podarilo preveslovať cez Tasmanovo more. Ako prví na svete obišli aj Cape Reinga.

Druhýkrát by som sa na niečo také nedal, hovorí 37-ročný Slovák Martin Berka z Banskej Bystrice, keď rekapituluje priebeh takmer dvojmesačnej plavby, z ktorej sa vrátil o štrnásť kíl ľahší a kde takmer prišiel o nohu.

Berka, ktorý už dlhšie žije na Novom Zélande, učí tu na univerzite a niekoľkokrát vyhral aj majstrovstvá Nového Zélandu vo veslovaní, sa pred troma rokmi pridal k tímu nadšencov, ktorých snom bolo preveslovať cez Tasmanovo more medzi Austráliou a Novým Zélandom.

Toto more je preslávené svojím zlým počasím, čo vieme aj zo slávnych súťaží fregát. „Jeho preveslovanie je komplikovanejšie ako napríklad pri Atlantiku či Pacifiku, kde sa vetry a prúdy v určitých pásmach zemepisnej šírky dajú veľmi dobre predpovedať. Tu existujú morské prúdy, ktoré sa krútia, ako chcú,“ vraví Berka.

Prvýkrát toto more veslári zdolali už v roku 1977. Rekord 32 dní medzi pobrežím Nového Zélandu a pobrežím Austrálie stále drží austrálska posádka s dvomi mužmi a dvomi ženami, z ktorých paradoxne len jedna žena mala veslárske skúsenosti.

Práve túto hranicu chcel prekonať The Gallangher Team Trans-Tasman Row.

Boj o rekord, boj o prežite

info
Vizitka
Martin Berka (1974)
  • študoval manažment a neskôr ekonómiu na FM UK,
  • pokračoval na University of British Columbia v kanadskom Vancouvri.
  • Dnes vyučuje na School of Economics and Finance na Victoria University of Wellington.
  • Vyhral niekoľko majstrovstiev Nového Zélandu vo veslovaní.
mart.jpg

Štvorica sa na cestu vydala 27. novembra minulého roku zo Sydney. Po niekoľkoročných prípravách si do oranžovej desaťmetrovej lode zasadli Nigel Cherrie, James Blake, Andrew McCowan a Martin Berka, mimochodom, najstarší člen posádky.

Pôvodne chcel ísť s nimi aj miestny milionár Rick Martin, ale nakoniec si to predsa len rozmyslel. Ich cesta bola aj propagáciou projektu na obnovu koralov v tzv. Koralovom trojuholníku neďaleko Bornea.

Posádka plánovala doraziť do Aucklandu už na Vianoce. „Keďže sme všetci boli veslári, naivne sme si mysleli, že hravo zdoláme aktuálny rekord. Problém bol, samozrejme, v tom, že sme si neuvedomili, že naša rýchlosť záleží v prvom rade od počasia,“ hovorí Berka.

A práve výkyvy počasia boli podstatne horšie, než ktokoľvek predpokladal. Meteorológovia tvrdili, že také nezažili štyridsať rokov. Komplikácie si tak trochu ale veslári spôsobili aj sami, pretože vyrazili o mesiac neskôr, ako bolo z hľadiska počasia optimálne.

Na priaznivé vetry sa mohli spoliehať asi len desať dní, niekoľko dní vládlo bezvetrie, zvyšok cesty však bojovali proti nárazom silným aj 50 uzlov (jeden uzol je 1,852 kilometrov za hodinu). Celkovo museli na morskej kotve visieť minimálne 25 až 30 dní z celkových 51.

Kotva sa podobá veľkému padáku na stometrovom lane, ktorý sa naplní vodou a zastaví tak pohyb lode voči moru.

Búrky však neboli ani to najhoršie. „Pre Tasmanovo more sú časté divoké vlny, takzvané rogue waves, ktoré putujú od Antarktídy alebo zo severu z trópov a majú veľkú kinetickú energiu nadobudnutú silným vetrom počas dlhých vzdialenosti. Keď taká päť- až osemmetrová vlna narazí do lode rýchlosťou dvadsať až štyridsať kilometrov za hodinu, trochu to ňou zatrasie.

„Kajuty sme mali oblepené penovou izoláciou, inak by sme mali už po pár dňoch otras mozgu a zlomeniny. V búrke sa zakotvená loď sama postaví smerom do vetra, tieto vlny spôsobujú však viac problémov, lebo idú zo strán,“ vysvetľuje.

v1.jpg

Priestor v kajute mal ďaleko od komfortu.

Vianoce v búrke a depresii

Vianočnú pesničku doplnenú vhodnou choreografiou si teda zaspievali ešte na šírom mori, poslať ju príbuzným mohli len ako videopohľadnicu z laptopu, ktorý na lodi mali. V tom čase im veľmi do spevu nebolo, lebo sa točili prakticky v kruhu.

„Ten prúd bol taký silný, že sme počas dňa preveslovali len tri míle na juh, a cez noc nás prúd uniesol päť míľ späť na sever. V noci sa nedalo veslovať pre silné vetry, čo bolo dosť demotivujúce,“ opisuje Berka.

Vzápätí sa zas na deväť dní dostali do tropickej níže, čo je búrka len o niečo slabšia ako cyklón. „Prešli sme od sebavedomia do depresie, od túžby o rekord k snahe o pristátie na akomkoľvek kúsku pevniny,“ priznáva Berka. Stále však boli od Nového Zélandu vzdialení asi 740 kilometrov.

Ďalšia kríza prišla v mieste stretnutia Tasmanovho mora s Pacifikom. Táto časť pobrežia na severe Nového Zélandu je známa veľmi ťažkými prúdmi spôsobenými plytčinami a najmä veľkými prílivovými rozdielmi.
„Po preveslovaní okolo Cape Reinga sme sa dostali do takého protiprúdu, že sme od ôsmej večer temer do druhej ráno veslovali na jednom mieste. Keby sme však prestali, prúd by nás poslal späť smerom k Austrálii,“ hovorí Berka.

v3.jpg

Veslári, ktorí zdolali Tasmonovo more: (zľava) James Blake, Martin Berka, Nigel Cherrie a Andrew McCowan.

Pichal si injekcie do nohy

Martinovi Berkovi sa veľmi zišlo, že pred cestou ako medik výpravy absolvoval kurz prvej pomoci. Na vlastnej koži zistil, aké nebezpečné môžu byť na šírom mori akékoľvek drobné zranenia.

„Problémy s nohou začali pre obyčajné škrabnutie. Pár dni po zahojení sa mi na nohe objavila vyrážka. Potom začala noha puchnúť a bolieť, mal som problém chodiť. Začal som brať antibiotiká, ale perorálne nezaberali, a tak neostávalo nič, len si začať pichať injekcie do svalu,“ opisuje Berka, ktorý to radšej robil sám, iba s asistenciou lekára, ktorý mu cez telefón vysvetlil postup, čo má robiť.

Už dvanásť hodín po prvej injekcii bolo jasné, že tentoraz lieky zabrali. Chodidlo, ktoré medzičasom stihlo narásť do veľkosti tenisovej loptičky, začalo odpúchať. „Našťastie ma to zastihlo počas dní, keď sme aj tak museli byť pre zlé počasie na morskej kotve, takže som nevynechal žiadne veslovanie s výnimkou asi pätnástich hodín v závere,“ dodáva.

Nohu si potom držal „v suchu“, v igelitovej taške, v ktorej mali predtým jedlo. Problémy nemali aspoň s morskou chorobou, prvých päť dní brali pilulky a potom si na vlny už zvykli.

Nuda na mori, tesno v rakve

info
Fakty o lodi
  • spolu s nákladom asi osemdesiatich vakov s jedlom vážila asi 1,4 tony
  • kurz lode udržoval jednoduchý elektrický autopilot, ktorý sa skladal z kompasu a elektrického motora, pokazil sa po mesiaci
  • na navigáciu slúžili tri GPS zariadenia a dva kompasy - jeden zabudovaný do lode, druhý ručný
  • na lodi boli dva satelitné telefóny, jeden napojený na hlavnú batériu a pripevnený k lodi, druhý samostatný
  • prístroj napájaný samostatným zdrojom elektriny posielal každé štyri hodiny signál o presnej polohe, ktorý sa zobrazoval na mape ich webovej stránky
  • na lodi bolo aj zariadenie na zviditeľnenie lode na radarových prístrojoch zaoceánskych lodí, aby nedošlo ku kolízii, to však vôbec nefungovalo
  • v prípade núdze mohli aktivovať prístroj, ktorý záchranárom v Austrálii a na Novom Zélande pošle rádiový signál o polohe lode
  • k dispozícii mali najmodernejšie záchranné vesty
  • na palube bol aj laptop s pripojením na internet cez satelit, ktorý pravidelne posielal správy a občas aj nejaké video
  • morskú batériu nabíjali solárne panely. Ak bolo dlhšie zamračené, využíval sa palivový článok, ktorý vyrába elektrinu z metanolu

Neprekvapí, že veslovanie na mori je - najmä v zlom počasí a v noci - dosť nudné.

„Chvíľu si s kamarátom môžeš pohovoriť, ale o tretej ráno nikomu väčšinou do reči nie je. Záber za záberom sa snažíš myslieť na niečo zaujímavé, niečo, čo zabije čas. Niekedy sa zdá, že hodina prejde za pár minút, ale, žiaľ, často je to naopak,“ priznáva.

Berka mal so sebou iPod , ale ten vo vodotesnom puzdre vydržal asi len mesiac. Počúval na ňom najmä hudbu, najviac Beatles, ale aj veľa rôznych podcastov.

Na cestu si zbalil Bibliu, nie preto, že by bez bej nevydržal ani deň, ale preto, že ju ešte nikdy nečítal. „Keby sme boli tušili, že budeme tak dlho trčať na mieste, boli by sme si toho na čítanie zobrali viac,“ dodáva.

Najhorších bolo deväť dní po Vianociach, počas ktorých netušili, kedy sa búrka skončí.

„Neustále v kajute, ktorá je vo veľkosti dvoch rakiev položených vedľa seba. Z jednej strany je nalepený kamarát, z druhej stena, za ktorou sú päťmetrové vlny a víchor. Nemáte sa kam pohnúť, môžete maximálne zohnúť koleno či lakeť,“ hovorí.

Emočná záchrana

Pre zlepšenie nálady si kládli dvakrát denne jednoduchú otázku: ako sa dnes cítiš na škále medzi jednotkou a desiatkou? V najhoršom vraj boli všetci okolo trojky. „Pre mňa bolo ťažké vidieť v takej situácii akési svetlo na konci tunela,“ spomína.

Pred štartom si myslel, že najhoršie bude zvládnuť fyzickú stránku, ale mentálna záťaž bola preňho nakoniec vraj aj desaťkrát väčšia než telesná.

Emočne ich zachraňovali hlavne SMS od blízkych. „Dostával som ich viac-menej každý deň - od mamy, svojich sestier, synovcov, snúbenice, a menej často aj od kamarátov a známych z Banskej Bystrice a celého Slovenska. Často sme si ich navzájom čítali. Je ťažké opísať, aké dôležité boli pre nás všetkých. Boli steblom trávy, ktorého sme sa chytali ako topiaci,“ hovorí. Počas cesty síce mohli využívať aj satelitný telefón, ale táto forma komunikácie nebola práve najlacnejšia.

v4.jpg

Keď sa darí, tak sa darí

Pozorovanie vtákov a rýb - od žralokov, veľrýb až po kráľovské albatrosy s rozpätím krídel tri metre v priemere bolo nesporne zážitkom. Všetko ostatné sa však kazilo, ako sa mohlo.

„Vlny odlomili anténu, rozbili časti kormidla, zmietli veci pripevnené na palube vrátane nášho sedadla, v provizórnom režime fungoval aj odsoľovač vody. Našťastie samotná loď bola postavená veľmi dobre, bola až priťažká, takže jej štruktúra odolala počasiu bez problémov,“ opisuje Berka.

Pár dní pred koncom im došli potraviny okrem balíčkov s dehydrovanou stravou, ktoré si však mohli plniť už len studenou vodou, pretože varič nápor nevydržal. Jedlo si teda zohrievali pod pazuchou alebo v rozkroku a snívali o fish and chips.

Počas 51 dní prešli vyše tritisíc kilometrov. „Vzdialenosť bodiek na našej mape pozícií je kratšia než skutočná. Medzi jednotlivými pozíciami totiž nie je možné ísť priamou čiarou ani v ideálnych podmienkach, ktoré sme nemali ani raz,“ hovorí.

Na miesto ich prvého pristátia na Novom Zélande to bolo asi 3150 kilometrov, do Aucklandu asi 3320 kilometrov.

„Po oboplávaní Cape Reinga a North Cape to bolo mentálne oveľa ľahšie. Okolo Bay of Islands nás začali sledovať rôzne lode, z ktorých nás povzbudzovali. Pamätám si veľmi dobre, ako nám všetkým vošli slzy do očí, keď sme prvýkrát po 48 dňoch videli pevninu, nehovoriac o momente, keď sme po prvý raz počuli ľudí na druhom konci nášho VHF rádia. Všetci vedeli, kto sme, boli veľmi milí, čo bolo dojímavé,“ spomína Berka.

Už nikdy viac

info
Lodné menu

Na raňajky majú veslári müsli, na obed a večeru zas dehydrované jedlo, ktoré sa rozrába dodaním horúcej vody s rôznymi príchuťami. Popri veslovaní si doprajú aj tyčinky, brazílske oriešky, sušené ovocie, čokolády, cukríky, čipsy či želé. Pijú čaj, kávu, energetické a proteínové nápoje. Tuhá strava im dáva rádovo 55000 kJ nápoje ďalších 5000 kJ denne. Všetko jedlo je uchovávané v uzatvárateľných plastových vreckách, ktoré sú uložené do nepremokavých tašiek. Prášky majú svoje miesto v zapečatených plastových kontajneroch. Najdôležitejšou pomôckou na lodi je odsoľovač morskej vody, ktorý normálne vyrába okolo 24 litrov vody za hodinu, núdzovým riešením je jeho ručná verzia. Vodu si moreplavci varia raz denne na morskom variči, ktorý zostáva vo vodorovnej polohe bez ohľadu na postavenie lode. Skladujú ju v termoskách.

Do knihy rekordov sa táto plavba môže zapísať ako najrýchlejšie preveslovanie Tasmanovho mora bez asistencie i vôbec prvé oboplávanie Cape Reinga a North Cape na Novom Zélande len s použitím ľudských síl.

V Bay of Islands, kde sa rozhodol Berka skončiť, aby sa mohol so snúbenkou vidieť ešte pred jej odchodom z pracovných dôvodov do Japonska, ich privítal aj Collin Quincey, ktorému podobná cesta trvala 63 dní.

Hneď po pristátí na Bay of Island volal veľmi rozrušený Martin svojej mame do Banskej Bystrice, ktorá prežívala cestu viac ako on. „Tvrdil, že ho už od pevnej zeme neodlepí nikto,“ smeje sa pani Berková.

„Zažil som veci, ktoré už nikdy nezažijem, a naučil som sa o sebe veľmi veľa. Všetci sme získali zdravú sebadôveru. Po prežití niečoho takéhoto sa cítite na pevnej zemi veľmi sebaisto. Určite sa mi zmenili životné priority. Stal som sa pokojnejším, pokornejším a trpezlivejším. Naučil som sa tešiť z maličkostí, ako je posteľ, sprcha, jedlo a každý deň,“ hovorí Berka.

Keď sa susedia manželky jedného člena tímu pýtali, čo sa stalo, keď videli jej muža zarasteného a zničeného ako bezdomovca, odpovedala, že nič, len práve prevesloval Tasmanovo more.

v2.jpg

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  4. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  9. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  10. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  1. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  2. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  3. Exkurzia študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  4. Prichádza Black Friday, jazdenku môžete mať so zľavou 2000 eur
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  10. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 16 233
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 8 437
  3. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 580
  4. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 3 560
  5. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 3 104
  6. Eilat: Slnko, teplo a zábava 2 185
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek 2 060
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások 1 737
  9. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba 1 718
  10. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 619