Jeden z najmladších a zároveň najkrajších slovenských zámkov bol celé desaťročia pre verejnosť uzatvorený. Už takmer polstoročie slúži Slovenskej akadémii vied na organizovanie kongresov a sympózií. Správca zámku Karol Volner pre TASR uviedol, že na tejto funkcii sa nič nemení, napriek tomu počas akademických prázdnin vyhoveli želaniam turistov, ktorí si chceli zámok pozrieť.
"Ľudia nás často porovnávajú s Bojnickým zámkom, čo nie je správne. V Smolenickom zámku nie sú žiadne muzeálne expozície, ani historické zbierky," konštatuje K. Volner. Ľudia sa napriek tomu vstupu do zámku, ktorý býval častou kulisou pre tvorcov televíznych a filmových rozprávok, dožadovali. Okrem vedeckých pracovníkov voľné kapacity využívajú aj súkromné firmy, no rok 2002 je podľa Volnera beznádejne vypredaný.
Smolenický zámok začal jeho majiteľ Jozef Pálfi stavať začiatkom minulého storočia, so stavbou hlavnej zámockej budovy sa začalo v roku 1911. Gróf Pálfi mal pripravené dva projekty, nakoniec sa rozhodol pre ten, ktorý sa najviac podobal na zámok jeho svokry v Kreuzensteine pri Viedni. Po začiatku prvej svetovej vojny bola hrubá stavba hotová, no práce sa zastavili. V roku 1945 sa majiteľom zámku stal štát, pre svoje účely si ho dokončila a zariadila Slovenská národná rada. Slávnostné odovzdanie zámku sa konalo v roku 1950, o tri roky zámok dostala Slovenská akadémia vied.
K zámku patrí aj rozľahlý lesopark, oproti sa nachádza trácko-skýtske hradisko Molpír a neďaleko aj jaskyňa Driny.