SME
Sobota, 3. jún, 2023 | Meniny má Karolína

Biť deti je správne, tvrdia Afganci

Štrnásťročného Masúda priviezli do českej poľnej nemocnice v Kábule v piatok predpoludním. Mal brucho prebodnuté ostrým predmetom, ktorý do neho vošiel spredu, prerazil si cestu hrubým črevom a vyšiel chrbtom von.


Afganské deti si musia už odmalička zvykať na bitku. FOTO - ČTK/AP

Masúd sa ani nepobil, ani sa nezranil v čestnom boji. Napadla ho jeho matka. Jednoducho hneval ako väčšina štrnásťročných chlapcov a mamička sa rozhodla utíšiť ho pomocou dreva, ktoré po ňom obratne hodila. Nevšimla si len, že v dreve je dlhý klinec.

Českí lekári zo 6. poľnej nemocnice ho úspešne zoperovali a po zranení mu zostane len malá jazva.

Násilie v afganských rodinách je úplne bežný jav. Prípad dieťaťa s prebodnutým bruchom je však i na afganské pomery výnimočný. Za to, že zmrzačila dieťa, dostala zúrivá matka bitku od manžela. Keď muž odišiel, zbila mladšieho syna, aby si vyliala zlosť.

Afganci majú svoju vlastnú teóriu, ktorá bitie detí i žien ospravedlňuje. „Chlapci sa majú pravidelne biť od ranného veku asi tak do štrnástich rokov. Budú z nich dobrí bojovníci, budú tvrdí, zocelení a neohrození,“ tvrdil mi otec siedmich synov, vysokoškolsky vzdelaný inžinier Abdulláh. „Mňa otec tiež bil a len mi to prospelo. Teraz pred ranou neuhnem. Chlapec, ktorý sa bojí bolesti, je ako dievča,“ dodal hrdo.

Učiteľka s palicou či hrabľami

V polorozpadnutej škole vo štvrti Tajmaní učí žena, ktorá sa predstavila ako Frejba. Vídame ju každé ráno, ako ide na vyučovanie, vybavená veľkým zošitom a palicou hrubou na tri prsty. Začína ju používať už pred školou, keď s jej pomocou upokojuje rozbláznených žiakov. Keby som nemala ten prút, už by zo školy nezostali ani trosky,“ hovorí rázne. „Afganské deti nie sú ako tie vaše, európske. Sú divoké a nereagujú na slovné prosby ani vyhrážky, krik alebo nadávky. Keď napríklad chcem, aby si aspoň na chvíľu sadli na zem na koberce a počúvali ma, musím aspoň jedného demonštratívne zbiť.“

Rodičia väčšinou proti telesným trestom v školách neprotestujú a zákon ich použitie na zmiernenie divosti žiakov nezakazuje. Ale občas, pokiaľ rozzúrený učiteľ nedokáže kontrolovať svoje vášne a dôjde ku zraneniu dieťaťa, rodičia posielajú do školy delegáciu vedenú obvykle dedkom. Ten niekedy žiada učiteľa, aby na výchovu jeho vnuka nepoužíval hrable, ako sa to stalo v škole v kábulskej štvrti Chajr Chaná. Statný pedagóg tam neposedného žiaka pohladil nástrojom po hlave tak, že si zaobstaral slušný skalp. Musel potom zaplatiť výdaje za lekára a bolo mu odporučené, aby nabudúce používal radšej obyčajný prút, nie nástroje určené na obrábanie pôdy či záhrady.

Na bitku si zvykajú odmalička

Staršie deti sa postupne učia telesne trestať svojich mladších súrodencov. Rodičia sú im žiarivým vzorom a v škole sa tiež všeličo naučia.

Problém nastane iba v prípade, ak bije dieťa osoba k týmto úlohám nepovolaná, ako napríklad sused. Otec potrestaného syna takýto zásah do svojej výchovy nestrpí a spravidla dôjde k bitke medzi dospelými.

Telesné tresty sú používané dokonca i na vysokých školách, i keď už nie tak často. „Pobodal som svojho spolužiaka nožom, síce len trošku, ale krv tiekla,“ rozpráva študent lekárskej fakulty kábulskej univerzity Frajdún. „Samozrejme, že ma potom náš profesor zbil palicou. To bolo spravodlivé, takže som sa nebránil.“

Výnimkou sú len študentky staršie ako 15 rokov, ktoré už spravidla nie sú bité. Tie sa nezúčastnia bitiek a nechodia na prednášky s nožmi.

„Nemyslím si, že telesné tresty sú niečo zlé,“ hovorí učiteľka Frejba. „Naše deti vyrastajú v spoločnosti, ktorá pomocou násilia rieši skoro všetky každodenné problémy - dopravné nehody, krádeže, hádky o peniaze. Keď si v mladosti deti na takéto násilné zaobchádzanie nezvyknú, v dospelosti sa nebudú vedieť brániť.“

Afganskí chlapci sa tiež od svojich otcov učia biť neskôr svoje manželky. Dievčatá a ženy sú telesne trestané za akúkoľvek maličkosť, napríklad za to, že mužská návšteva počuje z vedľajšej miestnosti ich hlas. To, že by ich cudzí muž videl, je naprosto nemysliteľné.

Je to vec rodiny

Deti ani ženy sa nemajú na násilie kde sťažovať. Aj keby ich niečo také hrozné napadlo. Miestne súdy, používajúce zvykové právo šaría, sa zaoberajú len systematickým, surovým a nespravodlivým mlátením detí a žien, a to iba v prípade, že sa na muža sťažuje celá rodina. Tá je však v takýchto prípadoch aj prvým „sudcom“. Pokiaľ staršina rodu nedokáže situáciu vyriešiť, je povolaný mulla (islamský duchovný), prípadne sudca a snažia sa mužovi dohovoriť.

Ale väčšinou sa problémy s násilím páchaným na deťoch a ženách z domu nevynášajú. Pokiaľ nedôjde k vážnym poraneniam, je to len a len súkromná vec každej domácnosti.

Absurdné je, že afganské deti sú vychovávané s mimoriadnou láskou. Rodičia ich hýčkajú, predovšetkým synov. K hýčkaniu a správnej afganskej výchove však patrí aj výprask, ktorý máva omnoho surovejšiu podobu než v našich zemepisných šírkach.

Chlapcov bije otec, dievčatá manžel

Dievčatá nie sú takým stredom pozornosti v rodine ako chlapci už len preto, že sa skoro vydávajú, odchádzajú z otcovského domu a biť ich môže manžel. Otecko sa podobnými výchovnými etudami ako je bitie dcér nezaťažuje. Musí sa sústrediť na mužské potomstvo. To i po svadbe zostáva doma a celý život prežije s rodičmi. Syn teda musí byť dobre vychovaný. On pokračuje v tradícii a rovnako ako ho bil otec, on bude svoje deti. Vraj len z pravidelne bitých chlapcov vyrastú tí praví muži.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako zvládnuť zápal močových ciest bez antibiotík?
  2. Palubná jednotka Shell EETS otvára európske hranice
  3. Hodnotenie profesionála: testovali sme hotely v Side a Beleku
  4. Kúpa investičného bytu je aktuálne výhodnejšia aj vďaka bonusom
  5. Zuzana Vačková: Verím, že lásku ešte stretnem
  6. Dovolenkový raj kúsok za hranicami
  7. Staršie domy zatepľujú druhýkrát. Majitelia urobili chybu
  8. Krásna a zdravá pokožka už za 10 dní
  1. Slováci milujú grilovanie s rodinou a priateľmi, ukázal prieskum
  2. Z vernostných kariet Terno a Kraj sa stávajú už aj platobné
  3. Čítanie vytvára pre vaše deti bezpečný prístav!
  4. dm sa zameriava na ženské zdravie
  5. Generácie Y a Z budú musieť dlhšie pracovať a viac sporiť
  6. Ako si správne vybrať sporiaci účet?
  7. HYPONÁJOM, odložte hypotéku a svoj nový byt splácajte už teraz
  8. Hodnotenie profesionála: testovali sme hotely v Side a Beleku
  1. Staršie domy zatepľujú druhýkrát. Majitelia urobili chybu 15 579
  2. Hodnotenie profesionála: testovali sme hotely v Side a Beleku 8 150
  3. Kúpa investičného bytu je aktuálne výhodnejšia aj vďaka bonusom 8 138
  4. Aká má byť hrúbka izolácie pri rekonštrukcii domu? 7 899
  5. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku? 4 572
  6. Zuzana Vačková: Verím, že lásku ešte stretnem 4 444
  7. Tesco v Levoči otvára jedinečnú predajňu 3 303
  8. O koľko drahšia bude tento rok dovolenka pri mori? 2 842
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Dušan Király: Saigon s deravou topánkou
  2. Martin Majzlan: Nepál – kráľovstvo bohov
  3. Ľuboš Vodička: Kostoly za hradbami: Dlhá
  4. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Vasiľov
  5. Vladimír Benčík: Rím - Tajomstvá Vatikánskych múzeí (1. časť)
  6. Alena Miklošová: Road Trip: Z Miami na Key West
  7. Iveta Bakitová: Laponsko - výlet za polárnou žiarou
  8. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Čachtice
  1. Ľudmila Križanovská: Známy spevák šlágrov zneuctil pamiatku Daniela Heribana 135 341
  2. Ján Šeďo: Kto vie, kde sa hrabal predtým a potom deťom rozdával zmrzlinu... 23 988
  3. Miroslav Kocúr: Fico mení hru. Karty má opäť falošné. 13 865
  4. Vladimír Bilohuščin: Zápasník Vémola by bol podľa starých pravidiel mŕtvy 10 200
  5. Miroslav Kocúr: Príklad Handzuš 8 312
  6. Elena Antalová: Dano...Počul tajomný akord ako Cohen, a jeho srdce už nevládalo zaspievať Aleluja 7 840
  7. Ján Šeďo: "Vstupom do EÚ Slovenská republika zanikla", občaňák môžeme zahodiť. 7 589
  8. Ján Šeďo: Čo tak raz valorizáciu dôchodkov urobiť obrátenou lineárnou závislosťou ? 6 953
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
SkryťZatvoriť reklamu