Najextrémnejšie preteky storočia: dobytie južného pólu

Pred sto rokmi sa dobývanie južného pólu zmenilo na vzrušujúce preteky. Štrnásteho decembra 1911 do cieľa prišla výprava Nóra Amundsena a mesiac po nich Angličan Scott.

Smola byť druhým. Veliteľ britskej výpravy Robert Falcon Scott (hore v strede), Edward Wilson, Henry Bowers, Lawrence Oates, Edgar Evans na južnom póle.

Prví sa vrátili slávni a živí, tí druhí v Antarktíde našli smrť.

Keď si Amundsena a sto rokov dobytia južného pólu chcel uctiť nórsky minister zahraničných vecí, nemusel nič dobýjať. Na južný pól ho dopravil vrtuľník. Podobne ako turistov na komerčnom zájazde, ktorí po šiestich hodinách letu nad Antarktídou pristanú priamo na póle pri luxusnej polárnej stanici. Ak sa tu chvíľu zdržíte, môžete navštíviť fitnes centrum, knižnicu či hudobné štúdio.

Cez telefón alebo cez Facebook (internet na póle je samozrejmosťou) sa môžete známym ihneď pochváliť, že obísť 180 poludníkov je nič, práve to robíte a celé to trvá iba chvíľu. V bare potom teplým grogom pripijete na prvých polárnikov a na ich odvahu. Lebo tí to mali zložitejšie. Pred sto rokmi putovali neznámym terénom, v zime, s nedostatkom vitamínov a kalórií. Expedícia mohla trvať rok, sám pochod mesiace a ďalší polrok putovali späť do civilizácie, aby svetu oznámili výsledok.

stanica.jpg

Priamo na južnom póle spája Scott-Amundsenova polárna stanica vedecké pracovisko s komerčnou ubytovňou. Budovu architekta Ferrara Choi nesú piliere, ktoré v prípade vysokých snehových závejov nadvihnú od zeme celú stanicu. Na stovky turistov ročne tu čakajú malé, ale luxusné izby, sauna, či telocvične. Kvôli šetreniu sa však môžete sprchovať iba dvakrát za týždeň.

Hrdinská éra

Je to trochu paradoxné. Začiatkom minulého storočia vo vzduchu visela teória relativity, ktorá zmenila pohľad ľudstva na vesmír, no Antarktída stále bola nezmapovaným územím. Už v roku 1895 sa v Londýne konal vedecký kongres, ktorý vyzýval svetových bádateľov rozriešiť posledné geografické otázky južnej pologule. Tak sa začala slávna éra dobývania Antarktídy a počas ďalšieho desaťročia na ľadový kontinent zamierilo šestnásť veľkých expedícií z ôsmich krajín, pri ktorých zomrelo dohromady sedemnásť ľudí.

V roku 1909 bolo dobytie juhu na spadnutie. Brit Ernest Shackleton dosiahol južný magnetický pól a k geografickému pólu sa priblížil na 160 kilometrov. Mohol byť prvý, no uvedomoval si, že zásoby mu nestačia na cestu späť a zavelil na návrat. V tom istom roku Shackletonov krajan Robert Falcon Scott vyhlásil výpravu, ktorá britský náskok dotiahne do konca.

Papierovo bol silným kandidátom na víťaza a publicita mu v Británii získala veľa peňazí a priaznivcov. Jeho výprava bola početnejšia a disponoval aj novinkou, akou boli motorové sane. Ďalším plusom boli skúsenosti Ernesta Shackletona - Scott chcel využiť ním objavenú cestu horským masívom na antarktickú plošinu. Šestnásteho júna 1910 Scottova loď Terra Nova vyplávala z anglického Cardiffu k Austrálii.

scott.jpg

Zima 1911 v chate na základnom tábore Britov pri myse Evans na Rossovom ostrove. Zápisky Roberta Scotta (na snímke ) môžete dnes listovať na internete.

Dvaja rivali

Týždeň a pol predtým iná loď vyplávala z Nórska. Volala sa Fram, velil jej Roald Amundsen a oficiálne plávala k severnému pólu. Len štyria ľudia z devätnástich na palube vedeli o tom, že ich cieľ je úplne opačný. Uprostred cesty, pri Madeire, odrazu zmenili kurz na juh. Roald Engelbregt Gravning Amundsen mal vtedy tridsaťosem rokov a náhly obrat predstavoval gesto zúfalca, ktorý sa pokúša zachrániť životný sen. Matka ho poslala študovať medicínu, on túžil po inom. Ako šestnásťročný obdivoval krajana Fridtoja Nansena, ktorý prvý krížom prešiel Grónskom.

Po smrti matky opustil štúdiá a sníval o dobytí severného pólu. Už ako mladík sa zúčastnil na prvej, belgickej, výprave na Antarktídu. Ich loď na celý rok uviazla v ľadovci a posádku sužovalo šialenstvo, zima, skorbut a hlad. Neskôr ako prvý preplával prieplavom medzi Tichým a Atlantickým oceánom. V Arktíde študoval Inuitov, učil sa o ťažných psoch, odeve a prežití v extrémnych podmienkach. Keď práve netrpel na polárnych výpravách, trénoval na lyžiach na nórskych ľadovcoch.

Legendárna loď

V roku 1909 mal Amundsen pocit, že by to mohlo vyjsť. Horko-ťažko pozháňal peniaze, dokonca pre výpravu založil vlastný dom. Požičal si aj Nansenovu loď Fram (v preklade Vpred) a vybavil ju dieselovým motorom. Toto slávne plavidlo špeciálne na polárne expedície vyrobili z najtvrdšieho juhoamerického dreva a vďaka špeciálnemu dizajnu (39 krát 11 metrov), si poradilo aj s ľadovými kryhami, ktoré mu nezničili trup, ale nadnášali ho (dnes loď Fram môžete vidieť v múzeu v Osle).

Prípravy prerušilo obrovské sklamanie. V septembri 1909 prišla správa, že severný pól nezávisle od seba dobyli Američania Robert Peary a Frederick Cook. Skormútený Amundsen čítal triumfálne titulky v tlači a netušil, že obaja rivali pól zrejme minuli o celé desiatky kilometrov, čo neskôr vzbudilo veľké debaty. No predsa expedíciu nezrušil, len sa namiesto severu rozhodol pre južný pól. Aby však nevyplašil sponzorov, všetko držal v tajnosti.

amundsen.jpg

Nór Roald Amundsen na južnom póle 14. decembra 1911. Pri pochode mu pomáhalo vyše päťdesiat ťažných psov. Väčšina z nich zahynula vyčerpaním a chladom, alebo rukou polárnikov.

Prekvapenie na polceste

Na polceste Amundsen oznámil svoje prekvapivé rozhodnutie a posádke nezostalo len súhlasiť. Vzápätí poslal džentlmenský kábelogram Scottovi, v ktorom ho upozornil, že aj on mieri do Antarktídy. Scott, medzitým už v Austrálii, si správu prečítal a znepokojil sa. Preteky sa začali. Správa o zmene kurzu doputovala aj do Európy a vzbudila nevôľu.

O tom však Amundsen nevedel a medzičasom doplával do Rossovho mora pri Antarktíde. So sebou si viezol stovku ťažných psov, oblečenie zo sobej a vlčej kože, aké používajú Inuiti, štvoro saní z nórskeho jaseňa a amerického bieleho orecha. Na pochod vyvinuli špeciálne dlhé lyže, aby nezapadali do závejov a dva roky testované lyžiarky. Ako prevencia proti skorbutu slúžilo ulovené tulenie mäso a zásoby ovocia. Aby sa vyhli demoralizácii mužstva cez dlhé polárne noci, priviezli si gramofón, platne, hudobné nástroje aj knižnicu s tritisíc knihami.

Neúspešný pokus

Podobne ako základňa Britov, aj Amundsenov základný tábor pomenovaný Framheim (domov lode Fram) ležal na okraji Veľkej ľadovej bariéry, no k pólu bol bližšie o šesťdesiat kilometrov. Cez zimu Nóri zlepšovali výbavu a vybudovali tri pomocné tábory. Jedného dňa sa pri pobreží zjavila rivalská loď Terra Nova.

Obe výpravy džentlmensky raňajkovali, no Amundsena znepokojila správa o Scottových motorových saniach. Obava Nórov o víťazstvo a ich netrpezlivosť takmer spôsobila nešťastie. Nečakali na začiatok leta a vyrazili už 8. septembra. Teplota však klesla pod päťdesiatku, psy začali mrznúť a ôsmi polárnici museli zapáliť sane, aby sa ohriali. Ledva sa stihli vrátiť do tábora.

Cesta cez hory

Druhý pokus prišiel 20. októbra – uprostred antarktického leta, keď teploty na ľadovom kontinente klesajú len na mínus desať až dvadsať stupňov. Aj teraz sa počasie zhoršilo. Päť mužov na lyžiach, štvoro saní a päťdesiatdva psov však aj v hmle postupovalo prekvapivo rýchlo. Za deň prešli tridsať kilometrov a po Veľkej ľadovej bariére sa blížili k pevnine.

Cesta k pólu vedie cez planinu, ktorá je rovná, lenže vo výške tritisíc metrov nad morom. Výpravy v snahe o najkratšiu cestu vyrážali od Rossovho mora, čo malo tú nevýhodu, že museli prekonávať Antarktické hory. Za tri dni Nóri vystúpali 3200 metrov a objavili novú cestu cez ľadovec, ktorý po nórskom mecenášovi pomenovali Axel Heiberg Glacier.

Krvavé jatky

To, čo nasledovalo, len ťažko dočítajú priatelia zvierat. Po planine mali sane ťahať najsilnejšie psy a tie zvyšné polárnici pozabíjali - na mäso pre ostatné zvieratá aj pre seba.

„To miesto sme nazvali ´mäsiarstvo´“ zapísal si Amundsen do denníka a spomínal na depresiu, ktorá vtedy zavládla, psy im počas dlhej cesty predsa len prirástli k srdcu. Niektorí však tvrdia, že tento – iste pragmatický - krok hral úlohu vo víťazstve Nórov. Amundsen od začiatku rátal so psami v dvojakom zmysle, ako s ťažnou silou aj ako s potravou.

Na planine Amundsena poháňala myšlienka na rivalov, najmä na ich motorové sane. Dva dni pred cieľom ich v diaľke vydesil čierny objekt, no zistili, že to len polárna fatamorgána zväčšila kôpky trusu ich vlastnej výpravy. Deň pred cieľom nocovali 28 kilometrov od pólu. Amundsen od vzrušenia nespal „Ako malé dieťa pred Vianocami,“ poznačil si v denníku.

Na mieste

Štrnásteho decembra bolo krásne počasie. O tretej popoludní traja muži (zvyšní dvaja sa odpojili ešte pred planinou) dorazili na južný pól. Presnejšie, tam, kde pól lokalizovali ich nepresné prístroje. Aby predišli omylu, prešli ešte stovky metrov okolím, aby mali istotu, že niektorý z nich pól určite zachytil. Do snehu zapichli dve vlajky – nórsku a lode Fram – postavili stan a vnútri zanechali odkaz konkurentom, ktorí, ako predpokladali, časom dorazia. Zápis v Amundsenovom denníku sa stal slávnym:

„Asi nikdy človek nedosiahol cieľ taký protikladný k pôvodným zámerom. Od detstva som sníval o severnom póle a teraz stojím na južnom.“

O tri dni sa vydali na spiatočnú cestu, ktorú pre jej hladký priebeh nemá zmysel opisovať, a 25. januára 1912 sa trojica mužov vrátila do základného tábora. Za 99 dní cesty prešli 3440 kilometrov. Lenže keď 7. marca prišli do Austrálie, o Scottovi neboli žiadne správy.

Nešťastie v ľade

Pozostatky ich konkurentov objavili až o osem mesiacov neskôr. Nebolo o tom pochýb - tri zmrznuté telá a denník Roberta Falcona Scotta. Tragický koniec britskej výpravy napokon zatienil aj nórsky triumf. Scott sa stal po smrti hrdinom, ktorému nepriali okolnosti a ktorý – na rozdiel od Amundsena – nemenil plány a vždy hral fér. Novší pohľad je však iný. Hovorí, že Briti mali smolu iba čiastočne a za svoj osud si mohli sami vlastnými chybami.

Niektorí tvrdia, že britská výprava prekombinovala dopravu. Scott sa spoliehal na sibírske poníky, psy, lyže aj motorové sane, pričom ani jedno neovládal poriadne. Briti, na rozdiel od Nórov, nelyžovali odmalička, nie je to ich národný šport. Tiež mali medzery v tom, ako viesť, kŕmiť a nepreťažiť psy. Toto všetko Amundsena naučili Inuiti v Arktíde.

Chyby britskej výpravy

Výsledok bol ten, že Briti väčšinu cesty ťahali náklad vlastnými silami. Slávne sane s motorom sa pokazili a Scott oľutoval, že z výpravy vylúčil konštruktéra, čo ich vedel opraviť. Sibírske poníky zapadali a hynuli v hlbokom snehu. Zoznam ďalších chýb uvádza Wikipédia, ktorá tomu venuje samostatné heslo – tu sa dozvieme, že Briti do poslednej chvíle zbytočne vláčili geologické vzorky, nedali pozor na slnko, ktoré spôsobuje polárnu slepotu, nezmyselne blúdili, keď príliš slabo značili cestu späť a podcenili stravu, deficit vitamínov a kalórií. Na pól prišli 17. januára 1912 vyčerpaní, vychudnutí a dehydrovaní. Prečítali odkaz, boli zdeptaní neúspechom a čakalo ich 1300 kilometrov pochodu späť.

Prvý z Britov zahynul v ľadovej štrbine, ďalší sa stratil v snehovej víchrici, ktorá ich uväznila iba osemnásť kilometrov od zásobovacieho tábora. Zvyšná trojica už v tej chvíli tušila, že sa blíži koniec. „Keby sme prežili, vyrozprával by som príbeh o neohrozenosti, vytrvalosti a oddanosti mojich druhov. Takto to urobia tieto stručné poznámky a naše mŕtve telá,“ zaznamenal si pred smrťou anglický polárnik Robert Falcon Scott.

O tom, že dejiny sú aj spravodlivé, svedčí spomínaná luxusná vedecká stanica na južnom póle, ktorá nesie mená oboch dobrodruhov – Amundsen-Scottova. Keď tam raz budete na výlete, nezabudnite to zdôrazniť vo svojom facebookovom statuse.

ico

Južný pól

Priamo na južnom póle spája Scott-Amundsenova polárna stanica vedecké pracovisko s komerčnou ubytovňou. Budovu architekta Ferrara Choi nesú piliere, ktoré v prípade vysokých snehových závejov nadvihnú od zeme celú stanicu. Na stovky turistov ročne tu čakajú malé, ale luxusné izby, sauna, či telocvične. Kvôli šetreniu sa však môžete sprchovať iba dvakrát za týždeň.

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások.
  4. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  5. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  6. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  7. Moskva alebo Petrohrad?
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  9. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  10. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  1. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások.
  2. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  3. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  4. Zóna Nové Nivy splnila kvalifikačné podmienky pre registráciu
  5. Dekan ocenil študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  6. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  7. Modern luxury next to the Blue Church
  8. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  9. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  10. Moskva alebo Petrohrad?
  1. Moskva alebo Petrohrad? 7 974
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 155
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 3 720
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 112
  5. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 1 414
  6. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 411
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 308
  8. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 1 167
  9. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 149
  10. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 119