Rwanda - krajina zjazvených spomienok

Sestrička a študentka zo Slovenska strávila pol roka v jednej z najchudobnejších krajín sveta - Rwande.

Rwanda je u nás známa nanajvýš genocídou z 90. rokov a horskými gorilami. No dnes je to krajina, ktorá sa snaží zabudnúť na občiansku vojnu, vzdelávať svojich obyvateľov a hostiť turistov. Preto sa neostýchajte, keď vám domorodec podáva mačetou zjazvenú ruku na pozdrav.

Jedného dňa prišla do humanitárneho strediska uprostred rwandskej dediny Kibeho sedemnásťročná Jeanette s dvojdňovým novorodencom na rukách. Nevedela jediné slovo po anglicky, ale aj bez rečí bolo zrejmé, že si iba ťažko poradí sama so sebou, nieto s dieťaťom.

Práve prišla z Kibeho, hlavného mesta, kam rodičia z celej krajiny posielajú svoje početné deti zarábať peniaze hneď, ako vyrastú.

Matka s dieťaťom však zarábať nedokáže, a tak sa Jeanette pokúsila vrátiť domov. Neuspela. Jej matka je mŕtva už dávno a otec s novou manželkou nechce mať doma neproduktívnu dcéru s dieťaťom na krku.

Zúfalú matku prichýlia sestry pallotínky, ktoré sa starajú o miestne potravinové centrum. Jeanette a jej malej dcére pridelia miestnosť, do ktorej sa vmestí len matrac.

Ešte treba prideliť meno dieťaťu. Obyčajne to v Rwande robia otcovia na ôsmy deň po narodení dieťaťa. No zvyky musia ísť nateraz bokom. Malému dievčatku pomôžeme vybrať meno my. Bude sa volať Joanna.

rw.jpg

Nutričné centrum

V potravinovom centre budú môcť zostať zopár týždňov, kým Joanna nezosilnie. Potom si jej matka bude musieť poradiť sama. Pravdepodobne sa vyberie do iného strediska humanitárnej pomoci, ktorých sú po celej krajine desiatky. Okrem cirkevných organizácií ich zakladajú a financujú vlády a neziskovky najmä zo Spojených štátov a Belgicka, ktoré ešte v minulom storočí Rwandu kolonizovalo.

Fungovanie zdravotného strediska v dedinke Kigali podporuje slovenská Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Okrem potravinovej pomoci pomáha miestnych obyvateľov vzdelávať – od kurzov angličtiny až po varenie.

Každé ráno pred nutričným centrom postávajú desiatky žien s malými deťmi. Prichádzajú pešo, pretože automobil je v krajine výsadou bohatých. A tak sa plahočia, niektorí i desať kilometrov, v období sucha prašnými cestami, v období dažďov zase blatom. Rwanďania sú putujúci národ, všade sú schopní zájsť pešo. A naboso.

Prichádzajú, aby nakŕmili deti. Podvýživa je v krajine príčinou 70 percent chorôb, ktoré vedú k úmrtiu detí predškolského veku. Práve tu sa ešte dajú vidieť deti s nafučanými bruškami, ktoré sme na Slovensku vídavali len v časopiseckých článkoch o Afrike.

Problémom nie je len nedostatok potravy, ale aj jej zloženie. Hlavnú časť jedálneho lístka na dedinách tvoria sladké zemiaky a fazuľa. Dospelí jedia raz denne, matky sa snažia svoje deti čo najdlhšie dojčiť, neskôr ich prikrmujú mäsom z morských prasiat, ktoré sú v dedinách okrem kôz najdôležitejším zdrojom mäsa. Keď sme raz deťom rozdali keksíky, kým ich ochutnali, poriadne si ich poprezerali. Nič podobné predtým nikdy nejedli.

Vodu získavajú z potoka alebo z miestnych studní, často je to však vo väčšej vzdialenosti od ich domu. Takmer nikto vodu neprevára, takže spolu s nedostatočnou hygienou je voda najčastejšou príčinou ochorení.

V nutričnom centre dostávajú miestni jedlo za minimálny poplatok, aby sa naučili, že nič nie je zadarmo.

rw2.jpg

Záškoláci

No i tak si v Rwande musíte zvyknúť na žobrajúce deti. „Money“ je slovo, ktoré ovládajú aj tie najmenšie. Najhoršie sa zvyká na to, keď nepýtajú peniaze, ale jedlo.

Presne takú dvojicu – asi dvanásťročné dievča a o trochu staršieho chlapca sme stretli v Kigali. Keď sa nám prihovorili so žiadosťou o jedlo, všimli sme si, že v rukách zvierajú fľaše. Šiel z nich prenikavý zápach lepidla. Deťom ulice fetovanie pomáha zahnať hlad. Aspoň na chvíľu.

Vyberieme z tašky keksy, čo sme práve kúpili v obchode. Chlapec i dievča majú zrazu radostný úsmev na tvári, odchádzajú, ona nesie v ruke balík keksov, z ktorého obaja vyjedajú, a on dve fľašky - na horšie chvíle.

Hoci je v Rwande povinná školská dochádzka do 12 rokov, nie všetci rodičia si môžu školu pre svoje dieťa dovoliť. Povinná je totiž aj školská uniforma. V prepočte vyjde aj na desať eur, čo je pre mnohých nedosiahnuteľná suma, zvlášť keď majú doma aj štyri-päť detí, čo je v Rwande bežný počet.

Ešte nedostupnejšie sú hračky. Deti sa hrajú s loptou upletenou z banánových listov alebo s kolesom, ktoré poháňajú palicou. Autíčko sa dá postaviť z umelohmotnej fľaše, lietajúca vrtuľka zase spraviť z papiera.

Keď sme malému trojročnému chlapcovi chceli darovať plyšového psíka – prívesok na kľúče, začal plakať od strachu. Nič podobné v živote nevidel.

rw3.jpg

Mačetová Genocída

Rwandu sme pred príchodom mali zapísanú ako krajinu, kde prebehla jedna z najhorších novodobých genocíd na planéte. Vraždenie Hutuov a Tutsiov prinieslo milión mŕtvych. Stačilo na to menej ako 100 dní.

Udalosti spred sedemnástich rokov pripomínajú pamätníky. Jeden z nich, v mestečku Murambi, bol pôvodne školou, do ktorej sa ukryli tisíce ľudí pred zúrivými mužmi s mačetami. Úkryt ich neuchránil a väčšina z nich zomrela. Ich zabalzamované mŕtvoly sú v škole dodnes. Poukladané na drevených laviciach pôsobia desivo. V ich tvárach sa zachoval výraz hrôzy z blížiacej sa smrti.

rw4.jpgRwanďania väčšinou genocídu nespomínajú, prípadne o nej nehovoria do podrobností, všetko len vo všeobecnosti. No hovoria za nich zmrzačené a zjazvené telá.

Náš priateľ Frederick Ndabaramiye, spoluzakladateľ centra pre deti s postihnutím, nemá ruky. Prišiel o ne pred trinástimi rokmi, keď cestoval autobusom, ktorý zastavili vojaci. Kázali mu pozabíjať všetkých spolucestujúcich. Vtedy pätnásťročný Frederick odmietol a tak sa do zabíjania pustili sami vojaci. Jemu za trest odsekli mačetou končatiny.

Iný hrozivý príbeh nám rozprával priateľ Innocent. Pochádzal zo zmiešanej rodiny – matka bola z kmeňa Tutsiov, otec z kmeňa Hutuov. Pôvod detí v takom prípade automaticky odvodzovali od matky.

Otcova rodina nútila otca Innocenta, aby manželku i deti zavraždil. Otec odmietol a tak sa rodina musela dať na útek pred prenasledovaním. Presúvali sa z miesta na miesto a keď sa po niekoľkých mesiacoch vrátili do dediny, našli svoj dom zničený, matkinu rodinu vyvraždenú.

Prezident Rwandy síce vyhlásil, že teraz už nie sú Tutsiovia a Hutuovia, ale iba Rwanďania, no náš priateľ je rozhodnutý, že do dediny, odkiaľ ho kedysi vyhnali, sa už radšej nikdy nevráti.

Africké Švajčiarsko

Napriek všadeprítomným známkach nedávneho násilia sme sa v krajine cítili bezpečne. Zvykať sme si museli na to, že intímna zóna je pre Rwanďanov oveľa menšia než naša. Možno je to tým, že ich je veľa na malom území – hustota osídlenia je v porovnaní so Slovenskom dvojnásobná.

Oproti rezervovaným Európanom sú Rwanďania oveľa otvorenejší, radi sa s vami porozprávajú, keď sa pýtate na cestu, často vás do cieľa odprevadia, len aby si s vami na chvíľu podebatovali.

Na ulici často vidno mužov, ako idú a držia sa pritom za ruky. Pre nich je to prirodzený prejav priateľstva.

Rozbehaný Európan si ťažko zvyká na „african time“. Miestni ľudia majú na všetko čas, nikam sa neponáhľajú, čo neurobia dnes, pokojne odložia na zajtra a meškanie na dohodnutú schôdzku môžete počítať na hodiny. Má to aj svoje výhody: nikto nie je nervózny a aj v natlačenom autobuse sa nikto nesťažuje.

Svojským spôsobom sa o dojem bezpečnej krajiny usiluje vláda. Prezident napríklad zakázal nápisy „pozor, zlý pes“ a múry, v ktorých sú zabetónované sklené črepy. Vojakov a policajtov vidno všade, no nijako sa do vás nestarajú, nanajvýš strážia, či vás niekto z miestnych príliš neotravuje.

Možno aj vďaka tomu sa v krajine prekvapujúco rýchlo rozbehol turistický ruch. Cestovateľov láka zelená krajina „tisícov vrchov“. Niektorými cestičkami sme chodili takmer denne, no úžasné výhľady na zvlnenú krajinu nás zakaždým očarili.

Najväčšou atrakciou je národný park Vulcanoes v pohorí Virunga. Práve tam žijú horské gorily, o ktorých napísala slávnu knihu Gorily v hmle zoologička Dian Fosseyová.

Turisti, ktorí prichádzajú najmä zo Spojených štátov, Francúzska a Belgicka, s obľubou navštevujú dediny pygmejov, fabriky na výrobu čierneho čaju či jazero Kivu.

Jana Petrášová
je zdravotná sestra, ktorá na vysokej škole študuje charitatívnu a misijnú činnosť. Dostať sa do Afriky bolo jej snom. Tento rok sa jej splnil, keď ju vysoká škola vyslala na misiu do Rwandy. „Vybrali dve študentky a pre nás obe to bol úžasný zážitok,“ hovorí Jana.

rw5.jpg

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  2. Od septembra opäť po starom
  3. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  4. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  5. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  7. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  1. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  2. Od septembra opäť po starom
  3. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš?
  4. Študenti stredných a vysokých škôl môžu získať na účet 1000€
  5. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  6. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  7. Business Smartphones Connected to Public Wi-Fi Can Be in Danger
  8. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  9. Poslanec Borguľa žiada o uvoľnenie parkoviska pre rezidentov
  10. OMV sa postará o pitný režim, bude rozdávať vodu
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 377
  2. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd 3 526
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 796
  4. Ako sme jazdili v socializme 1 789
  5. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte 1 524
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 258
  7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 234
  8. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 1 231
  9. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 198
  10. Od septembra opäť po starom 1 120