Betlehem je však aj ľudské sídlo ako každé iné. S dobrými aj zlými ľuďmi. S takými, čo by zavreli dvere pred rodinou v núdzi, aj takými, čo by sa snažili pomôcť. A tiež takými, čo vyrástli vo viere, že ten, čo sa tam pred viac ako dvetisíc rokmi narodil, bol naozaj Boží syn.
V Betleheme sa narodil muž, čo vytvoril nové náboženstvo. Pochádzal však z náboženstva iného. A do Betlehema potom ešte priniesli tretie náboženstvo. To všetko je v meste prítomné. Spolu s politikou, geopolitikou, zložitou históriou, ešte komplikovanejšou súčasnosťou a ťažko predpovedateľnou budúcnosťou.
Kto zachráni Kostol Narodenia?
V pätnástom storočí si pútnik, čo navštívil betlehemský Kostol Narodenia (kostol na mieste, kde sa mal narodiť Ježiš), všimol, že niektoré trámy na jeho streche sú prehnité. Poznamenal tiež, že veriacim tam môže ísť o život. Takto to išlo stáročia a trámy by mali začať opravovať na budúci rok. Pravda, ak sa ešte medzi sebou nepovadia katolíci, grécki ortodoxní a arménski, ktorí majú kostol vo svojej správe. Práve pre spory medzi nimi a hádky o to, kto opravu jedného z najstarších kostolov na svete zaplatí, sa roky nič nedialo. Kostolná strecha pretekala a vzácne mozaiky a maľby sa pomaly, ale iste vymazávali. Pre tento región je to však typické.
Miesto narodenia Ježiša v jaskyni pod kostolom označuje strieborná hviezda vsadená do mramoru. Nesie latinský nápis „Tu sa narodil z Panny Márie".
Byť kresťanom nie je v móde
Cirkvi musela pritlačiť až palestínska samospráva. Tá to však tiež nerobí len tak. Kostol chce zapísať medzi svetové kultúrne dedičstvo a ukázať, že sa vie sama postarať o pamiatky na svojom území. Je to politika. V skratke: ak sa vieme starať o pamiatky, máme schopnosť riadiť si aj vlastný štát. Faktom je, že z opravy kostola by mohla profitovať nielen pamiatka, ale aj mesto. Hoci do Betlehema už neprúdi toľko pútnikov ako v najlepších časoch, príjmy z turistiky sú stále dôležité. Betlehemskí kresťania, ktorí sú jednou z najstarších kresťanských komunít na svete a zároveň komunitou, čo sa vytráca ako tie maľby v kostole, hovoria, že pre nich by to bolo veľké povzbudenie.
„Našim mladým, ktorí utekajú za lepšie platenou prácou a pred prenasledovaním, by to mohlo pripomenúť, že toto mesto bolo kedysi predovšetkým kresťanským a že tu máme silné zastúpenie,“ hovorí osemdesiatročný betlehemský kresťan Elias. Priezvisko radšej nechce zverejňovať. Byť kresťanom v Betleheme totiž nie je práve v móde.
Snažíme sa neprovokovať
Tak ako na celom Blízkom východe aj tu prichádza k plazivému zániku kresťanských komunít. V Betleheme sa podeň podpisujú islamisti, ale aj nedoriešené izraelsko-palestínske vzťahy, ktoré komplikujú logistiku, obchod, vzdelávanie či dochádzanie k lekárovi.
Elias si pamätá, že v detstve bol ich dom aj malý dvor ozdobený vianočnými ozdobami aj typickou betlehemskou hviezdou. Teraz to už nerobia. „Snažíme sa neprovokovať,“ vysvetľuje. Celé generácie jeho rodiny pritom slávili kresťanské sviatky s moslimskými rodinami a tie zase na oplátku pozývali na svoje sviatky kresťanov. Nebývali síce na jednej ulici, každé náboženstvo malo a dodnes má svoju štvrť, ale aj tak sa akceptovali. V posledných rokoch to už tak nie je.
V čase, keď bol Betlehem pod jordánskou správou, stiahli sa doň arabskí utečenci z oblastí obsadených Izraelom, preto dnes väčšinu obyvateľstva tvoria moslimovia. FOTO TASR/AP
Hoci starostom Betlehema je podľa zákona kresťan, v mestskej rade majú čoraz silnejšie zastúpenie moslimovia a čo je podľa Eliasa alarmujúce, tí radikálnejší z nich. Elias sa pýta, prečo kresťanskí veriaci po celom svete, ktorí sa zapájajú do rozličných spoločensky prospešných kampaní, nerobia niečo pre kresťanov v Betleheme. Jediným obdobím, keď betlehemskí kresťania cítia spojenie so svetom, sú Vianoce.
Obyčajné mesto
Slovenská pútnička Veronika, ktorá bola v Betleheme (aj počas Vianoc) už sedemkrát, rozpráva, že ju prekvapilo, že mesto vôbec nie je také majestátne, ako sa by sa zdalo z klasických vyobrazení na vianočných pohľadniciach zo starých čias. Žiadna idyla, žiadne svätožiary. Skôr nepríjemný pocit z bezpečnostnej kontroly a pokrikovania predavačov zaručene „pravých“ relikvií. „Betlehem sa mi pri prvej návšteve zdal ušmudlaný, zaprášený. Je to hlúpe, ale akosi som v ňom nečakala autá, mobily, všetky vymoženosti posledných rokov. Potom som si uvedomila, že je to stále živé mesto a že asi nemôžem čakať, že z uličky vyjde somárik, na ktorom bude sedieť žena oblečená ako za Ježišových čias.“
Betlehem niekto nazýva aj „hlavným mestom Vianoc“, Kostol narodenia Pána vlani cez sviatky navštívilo 90-tisíc pútnikov z celého sveta. FOTO TASR/AP
Veronika, ktorá študovala religionistiku a sama sa označuje za sviatočnú katolíčku (do kostola chodí len na veľké sviatky), však priznáva, že návšteva miest, ktoré si kresťania priamo spájajú s prvými dňami Ježišovho pobytu na svete, na ňu silno zapôsobila. „Už len to, že Kostol Narodenia tu stojí viac ako tisícpäťsto rokov a že sa v ňom stále slúžia omše, je niečo zázračné. Toto je veľmi turbulentný región, kde padali celé národy a zriadenia, nielen kostoly. A typické je, že to, na čo si netrúfol ani jeden z dobyvateľov mesta, sa rozpadáva pre nezhody.“
Pútnici veľa nemíňajú
Betlehemskí kresťania tvrdia, že ak padne kostol, ktorý dal v šiestom storočí postaviť cisár Justinián, padnú aj oni. Kostol je pre nich symbolom, spojivom s minulosťou a napriek pochybovačom aj dôkazom, že jednej noci sa v Betleheme narodilo dieťa, čo navždy zmenilo svet. Miesto jeho narodenia označuje hviezda, nad ktorou je postavený oltár. V porovnaní s pompéznosťou kostola je to skôr skromné miesto. Veď zo skromných pomerov podmienok prišiel Ježiš na svet. V Betleheme majú kresťanských pútnikov radi, aj keď si nezabudnú posťažovať, že zväčša neutrácajú. Babky z východnej Európy, ktorým sa splnil životný sen, či rodiny z Latinskej Ameriky, ktoré na drahé letenky pracujú celé roky, nebudú míňať, lebo na vreckové im už nezostalo.
Chlieb, mäso aj výšivky
Betlehem - mesto spravované palestínskou samosprávou. V hebrejčine Betlehem znamená mesto chleba, v arabčine mesto mäsa. Mesto od staroveku niekoľkokrát dobyli, naposledy Izrael od Jordánska vo vojne v roku 1967. V minulosti prevažne kresťanské mesto má dnes väčšinu obyvateľov, čo sa hlásia k islamu. Sú tam významné kresťanské, moslimské a na pokraji mesta aj židovské pamiatky. Mesto preslávili aj výšivky.
Bolo aj lepšie
Obyvatelia Betlehema sa živia zväčša prácou v službách a turizme, a tak s nostalgiou spomínajú na časy, keď po dohodách z Osla (1993) začali do Betlehema prichádzať Izraelčania. Vo vzduchu sa vznášala nádej na mier a Izraelčanom sa ľahko otvárali peňaženky, hlavne ak tam v reštauráciách účtovali oveľa menej. Betlehem zažil prosperitu ako nikdy. Do mesta chodili zahraničné delegácie, organizovali sa tam mierové semináre, ľuďom sa po rokoch pod okupačnou správou začalo ľahšie dýchať. V roku 2000 však prišla druhá intifáda a bolo po nádejach. Izraelčanom cestovať do Betlehema zakázali, pútnici obmedzili cestovanie, reštaurácie a obchody so suvenírmi krachovali. O dva roky sa v Kostole Narodenia na tridsaťdeväť dní zabarikádovali palestínski militanti. Betlehem bol priamo vo vojnovej zóne.
Čo prinesie samostatnosť?
Minulý rok zaznamenali prvých izraelských sprievodcov, ktorým židovský štát povolil vrátiť sa do Betlehema. Tak ako predtým to však nebude. Obe strany hovoria o strate dôvery.
Elias, ktorý je rovnako kresťanom ako Arabom, dúfa, že sa dožije, keď nad Betlehemom zaveje vlajka samostatného palestínskeho štátu. Rovnako ako jeho spoluveriaci sa však obáva, že pre nich to môže byť v samostatnej Palestíne horšie. „Nepoznám nijakú arabskú krajinu, ktorá by to kresťanom uľačovala,“ priznáva a poukazuje na to, čo sa deje s kresťanskými kongregáciami v Egypte či Iraku. Tým nové poriadky priniesli len viac strachu a prenasledovania.
Vianočná omša v Betleheme. FOTO TASR/AP
Betlehemská hviezda
Elias pôjde tohto roku do Kostola Narodenia na Prvý sviatok vianočný. Robí tak osemdesiat rokov. Mal len tri dni („Som tak trochu vianočné dieťa,“ smeje sa), keď ho stará mama zobrala po prvý raz. Nazrie cez uvoľnenú strechu kostola na nebo, či uvidí betlehemskú hviezdu, aby si mohol niečo želať. Hoci je to nekresťanská povera, robí tak od detstva.
Čo si bude želať tento rok, nechcel povedať. Je chorý, tak zrejme zdravie, je otcom a starým otcom, tak dobré veci pre deti a vnukov. Je kresťanom a Betlehemčanom, tak asi novú strechu na prastarom kostole. Je obyvateľom nebezpečného kúta sveta, tak mier, pokoj, toleranciu a čisté úmysly.
