Ostrava 1. augusta (TASR) - Emigrácia ostravských Rómov trvá už presne päť rokov. Po prvý raz o sebe dali počuť koncom júla 1997, kedy sa stovky Rómov z Ostravy denne zaujímali na kanadskom veľvyslanectve v Prahe o vysťahovanie do zahraničia. Rómovia vtedy vo veľkom vykupovali letenky do Kanady.
"Odvtedy odišlo do Kanady z Ostravy asi 2000 Rómov, do Veľkej Británie ďalších 1500, na Nový Zéland odletelo z Ostravy aj 120 rómskych rodín," uviedol predseda ostravskej organizácie Demokratický stred Rómov Josef Facuna. Niekoľko rómskych rodín emigrovalo do Nórska, Švédska a Španielska a ďalších krajín Európskej únie.
Koľko Rómov za posledných päť rokov z Ostravy skutočne odišlo do zahraničia sa zrejme nedá zistiť. "Taká evidencia sa nikde nevedie," uviedla rómska poradkyňa ostravského magistrátu Lýdia Poláčková.
Dôvod, prečo Rómovia pravidelne vo vlnách opúšťajú rodnú vlasť, je podľa nich rasizmus a nízka životná úroveň. "Je to previazané. V Česku je rasizmus, to je dokázateľné. A keď kvôli tomu, že ste Róm, nenájdete prácu, tak klesnete na dno a neuživíte rodinu," uviedol Josef Ferenc, ostravský Róm. Predseda regionálneho združenia Dženo Mikuláš Horváth poznamenal, že do zahraničia odchádzajú ekonomickí turisti, ktorí nikdy diskriminovaní neboli.
K hromadným odchodom Rómov do zahraničia dochádza vždy v letných mesiacoch, keď je teplé počasie. Ostravskí rómski predstavitelia však odmietajú, že by ich niekto organizoval. "Je pravda, že niekedy dávame impulzy, keď proti niečomu vystúpime, ale tie odchody rómskych rodín bývajú spontánne," uviedol Mikuláš Horváth.
Kým ešte pred troma rokmi Rómovia pred emigráciou do zahraničia predávali svoje byty, teraz sú kvôli nechcenému návratu opatrnejší. Byty predávajú prostredníctvom svojich príbuzných až v prípade, že sa im skutočne podarí vycestovať.
Verejnosť často odhodlanie Rómov emigrovať do zahraničia víta. V prieskumoch priznáva averziu voči Rómom až 90 percent Čechov. Veľmi málo Rómov po odchode do zahraničia však uspeje so žiadosťou o azyl.
Podľa správy Českého helsinského výboru žije v emigrácii 70.000 až 100.000 českých Rómov, z toho vo Veľkej Británii, ktorá je najvyhľadávanejšou krajinou, je ich 20.000. Ich štedrý sociálny systém, možnosť rýchleho prístupu k vlastnému bytu a najmenej dvojročná istota pobytu na ostrovoch, počas kyprej prisťahovaleckí úradníci posudzujú oprávnenosť žiadosti o azyl, je dôvodom, prečo je Británia pro Rómov stále taká príťažlivá. Len v minulom roku tam žiadalo o azyl 930 Čechov, takmer výhradne Rómov.
Druhou najviac vyhľadávanou krajinou na emigráciu bolo pre Rómov Nórsko, kde podľa českej konzulky v Nórsku Barbory Stejskalovej evidovali vlani žiadosti 425 českých občanov, nikto tam však z ČR azyl nedostal.
Zasľúbenou krajinou zostáva stále Kanada, ktorá urobila prietrž prílevu utečencov v roku 1997 zavedením víz. Tí, ktorí sa cez kanadské sito dostanú, si z hľadiska českých pomerov užívajú luxus. Žiadatelia totiž poberajú po celý čas prerokúvania ich prípadu, čo aj s odvolaním na súd môže trvať až päť rokov, tučné vreckové.
"Dávky žiadateľom stačí na to, aby si zabezpečili ubytovanie. Najskôr bývajú v moteloch, potom si väčšinou prenajímajú byty. Čiastka, ktorú od vlády poberajú, im na to bohato stačí," uviedla tlačová tajomníčka českého veľvyslanectva v Ottawe Radka Calábková. V prvom polroku tohto roku požiadalo v Kanade o azyl 16 Čechov, kanadská Rada pre utečencov vyhovela len jednej.
Počet príslušníkov rómskej národnostnej menšiny sa v ČR pohybuje medzi 150.000 až 200.000, Rómovia sami hovoria o 300.000 ľuďoch. Podľa posledného sčítania ľudu sa k rómskej národnosti hlási necelých 12.000 osôb, čo je o 64 percent menej ako pri sčítaní v roku 1991. Medzi Rómami sú dve percentá vysokoškolákov a trinásť percent stredoškolákov. Osobitné školy pre mentálne postihnutých navštevuje 60 až 70 percent rómskych detí. Miera nezamestnanosti je štvornásobná v porovnaní s väčšinou, dlhšie než rok poberá sociálne dávky vyše 80 percent Rómov.
(spravodajkyňa TASR Dana Meissnerová) mak