Zábery ľudí požadujúcich svoje bankové úspory svet zatiaľ poznal iba z Argentíny. Tento týždeň sa objavili už aj v susednom Uruguaji. FOTO - REUTERS
V Argentíne kedysi koloval vtip: Pán Boh vraj chodil po zemi, do jednej krajiny zhodil ropu, do druhej hory, do tretej more, do štvrtej úrodnú zem. Raz sa ale zastavil a zhodil ropu, plyn, hory, more aj úrodnú zem naraz. Jeden z anjelov sa ho opýtal, či to nepreháňa. Povedal, že nie, lebo do tejto krajiny pôjdu Argentínčania.
Ľudový rozprávač vedel, čo hovorí. Argentína - kedysi jedna z najbohatších krajín sveta s obrovským nerastným bohatstvom - dnes tancuje svoje tango na pokraji krachu. Účty sú zmrazené, nezamestnanosť rastie, s ňou kriminalita a korupcia. Dohoda s medzinárodnými finančnými inštitúciami je v nedohľadne.
Analytici už začiatkom roka upozorňovali, že je iba otázkou času, kedy si krachujúce tango zatancujú aj v susedných krajinách. Náznaky krízy sa najskôr objavili v Paraguaji, ktorého obyvateľstvo väčšinou dochádzalo za prácou do Argentíny. Následne sambu za tango vymenili aj v Brazílii a predvčerom sa medzi účastníkov elegantného tanca zaradil aj Uruguaj.
Tento týždeň tak môžu juhoamerickí komentátori pokojne hovoriť o najväčšej kríze v histórii regiónu. Burzy padali závratným tempom, brazílsky real devalvoval o štyri percentá a vláda v Uruguaji nechala pozatvárať banky. Tamojšie médiá tvrdia, že zatiaľ iba do pondelka. Argentínska kríza sa ale aj tak mení na juhoamerickú.
Uruguaj bol svojho času finančným rajom. V Argentíne či Brazílii o ňom hovorili ako o miestnom Švajčiarsku. Pád argentínskej ekonomiky ale znížil uruguajský vývoz, príjmy z turistiky klesli o polovicu. Ľudia prestali dôverovať bankám a svoje peniaze pozašívali do Európy, Spojených štátov či vankúšov. Štátna pokladnica je prázdna.
A aká je súčasná realita? Uruguajský denník La República cez víkend spomínal 80 detí z istej školy v Montevideu. Cez víkend jedli listy a trávu, internátnu školu zavreli a rodičia ich nemali čím nakŕmiť.
Argentínska kríza sa nevyhla ani juhoamerickej politike. Rodia sa nové návrhy, špekulanti a ideológovia skloňujú marxizmus či neoliberalizmus. Venezuelský prezident Hugo Chávez sa pasoval do úlohy novodobého mesiáša.
Spolu so svojím brazílskym kolegom Fernandom Enriquem Cardosom minulý týždeň navrhol vytvorenie akéhosi juhoamerického MMF. Má sa volať Medzinárodný humanitárny fond, ktorý peniaze získa z úrokov zo zahraničných dlhov. Svojské riešenie, ktoré ale argentínsko-uruguajsko-brazílsku trojku určite nespasí.
Odpoveďou na krízu je to, čo neustále skloňujú predstavitelia MMF - ozdravenie bankového sektora, reštrukturalizácia dlhu a taká legislatíva, cez ktorú sa na švajčiarske kontá juhoamerických politikov neprešmykne ani cent. Ak sa tak nestane, tak odpoveď na Chávezove choré návrhy ponúkne ktorékoľvek juhoamerické letisko, ktoré je už teraz každodenným svedkom masívneho odchodu zúfalcov do Európy či Severnej Ameriky.
JURAJ TOMAGA