Obec Rejdová je národopisnou lokalitou celoslovenského významu. Leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na terasovej plošine v doline rieky Slaná. Obec tvorí turistické východisko na Stolicu i ostatné okolité vrchy, najmä však do unikátneho zachovania prírody Národného parku Slovenský Raj, zaradenej medzi prírodné dedičstvo.
O vzniku Rejdovej kolujú dve verzie. Historik Bartoholomaides sa domnieval, že obec bola založená baníkmi. Illa Bálint zase v dejinách Gemerskej župy považuje Rejdovú za pôvodnú valaskú obec, ktorej vznik kladie do prvej polovice 15. storočia. Iné zdroje tvrdia, že obec vznikla ešte o storočie skôr. Pôvodná obec ležala asi kilometer pod dnešnou obcou v miestnej časti Rybník a nazývala sa Rybnica. Neskôr sa však jej názov menil na Nojhaus, Sajoréde, Rómok-vagas, Redová až nakoniec sa ustálil v dnešnej podobe Rejdová. Baníctvo, poľnohospodárstvo a chov dobytka a oviec a s tým súvisiace remeslá ako tkanie plátna, pokrovcov, výroby šindľov, výroba paličkovanej čipky boli hlavnými zdrojmi obživy jej obyvateľov. Mnoho obyvateľov sa týmto činnostiam venuje ešte aj dnes.
V rejdovskej kronike, ktorá je nepretržite vedená od roku1768 a zaznamenáva udalosti až od roku 1700 sa prvý zápis zmieňuje o tom, že v obci bol vybudovaný kostol z dreva. Ten bol viackrát zničený a znova obnovovaný. V roku 1794 bola postavená terajšia 36-metrová veža, ktorá dominuje celej obci.
V ústrednom zozname štátom chránených kultúrnych pamiatok sú evidované štyri drevené zrubové domy, jeden murovaný ľudový dom a evanjelický kostol zo 17. storočia.
Kto miluje hory a prechádzky prírodou je preňho Rejdová ako stvorená. Rejdová sa nachádza pod najvyšším vrchom Slovenského Rudohoria - Stolicou, ktorej nadmorská výška je 1476 metrov n. m. Každoročne sa tu koná tzv. Hviezdicový výstup na Stolicu. Okolie obce tvoria krásne hory. Pre milovníkov lyžovačky je v obci vybudované lyžiarske zariadenie s tromi vlekmi. Každoročne predposlednú augustovú sobotu sa tu konajú Gemerské folklórne slávnosti. Tohto roku to bude 29. ročník a uskutočnia sa 24. 8. 2002.
Múzeum vo Svätom Antone má svoju webovú stránku. Milovníci histórie, ale i tí, ktorí múzeum ešte nepoznajú, sa prostredníctvom najmodernejšej techniky môžu oboznámiť s genealógiou svätoantonského kaštieľa, dozvedieť sa o jeho pôvodných obyvateľoch z rodu Koháryovcov či získať poznatky o súčasných aktivitách pracovníkov múzea.
„Na stránke www.muzeumsv-anton.sk majú záujemcovia k dispozícii šesť sekcií - Rody, História, Expozície, Aktivity, Park a Dni sv. Huberta,“ hovorí pracovníčka múzea Monika Arvajová. V sekcii História sa okrem iného dočítajú, že prvá zmienka o barokovo-klasicistickom kaštieli v obci Svätý Anton neďaleko Banskej Štiavnice, je datovaná už v 15. storočí. Až v prvej polovici 18. storočia sa stavebnými prácami z hradu stal štvorkrídly kaštieľ. V sekcii Rody sa môžete dozvedieť, že Koháryovci sa zaradili do skupiny novej uhorskej vojenskej aristokracie, oddanej Habsburgovcom. Dejiny rodu Koháryovcov začal písať jednoduchý zeman Imrich v polovici 16. storočia. Isto zaujme aj poľovnícka expozícia, ktorá je jedinou špecializovanou na Slovensku. (tasr)