Viete, ako sa kedysi podkúval hovädzí dobytok? Či ako chladili potraviny naši predkovia pred sto rokmi, keď ešte neboli chladničky? Alebo koľko ľudí mohlo bývať v hlinenom domčeku s pôdorysom 4x6 metrov na začiatku minulého storočia a ako v ňom udržiavali poriadok?
Atmosféru zašlých čias, keď ešte aj nebo bolo modrejšie a tráva zelenšia, si chodievame vychutnať do hradov a zámkov alebo aj do skanzenov. Ak by ste chceli vidieť, ako to vyzeralo v regióne preslávenom svojimi kvalitnými vínami a pohostinnosťou, skúste Múzeum juhovýchodnej Moravy v Strážnici, len osem kilometrov od slovenskej hranice.
Na desiatich hektároch tu stojí okolo 65 stavieb v teréne, ktorý bol umelo modelovaný navážkami zeminy a vysadením zelene, aby to zodpovedalo pôvodnému prostrediu. A tak sa postupne presúvate nielen v čase od najstarších stavieb z 18. storočia, ale najmä z oblasti horských moravských kopaníc a Slovácka, cez luhačovické zálesie, až po úrodné Pomoravie. V domoch sú potom expozície, ktoré predstavujú charakteristické remeslá v jednotlivých oblastiach.
Horňácko predstavuje areál lúčneho hospodárstva, tkáčska dielňa z Novej Lhoty, horizontálna píla z Čerešníkových mlynov či kováčska vyhňa z Lipova. Vinohradníckemu areálu s centrálnym námestíčkom nechýba nič, čo by poriadna vinárska dedina Pomoravia mala mať. Predovšetkým to sú pivnice alebo po moravsky sklípky. Zvyčajne boli hneď za dedinou vyhĺbené do kopca. Stačí si spomenúť na sváka Ragana, keď sa zatúlal na Slovácko, ako sa potácal jemne zvlneným chodníčkom pomedzi zo zeme vychádzajúce malé komíny. Nuž, to boli vetracie komíny práve zo sklepov. Ich prekrásne maľované priečelia s drevenými dverami uvádzajú najprv do akejsi predsiene, kde sú stoly a lavice na koštovku. Dolu do pivnice sa namiesto schodov ide vybetónovaným chodníkom – tade sa gúľali aj sudy. Čo krok, to mínus dva až tri stupne, takže aj v horúcom lete sa tu drkoce zubami. Ale Veltlín či Müller Thurgau v obrovských sudoch majú tú správnu teplotu.
V hospodárskych budovách nájdete obrovské lisy, preše, krošne, ktoré samotné vážili minimálne päť kilogramov a vošlo sa do nich až pätnásť kíl hrozna. Aj vinohrad je súčasťou skanzenu. Tu zreteľne vidieť zmeny v pestovaní viniča od najstarších čias až podnes.
Čo je však najúžasnejšie, v domoch (v niektorých sa bývalo ešte v sedemdesiatych rokoch) nájdete všetko, čo si pamätáte z návštev u starej mamy na dedine. Tie nádherné hlinené taniere a džbány, cínové lyžice, kredenc, z ktorého vyťahovala kockový cukor alebo mentolky, popukané zrkadlo nad lavórom, za ktorého rám sa zasúvajú staré zažltnuté fotografie. Pri stole drevená lavica, v ktorej sa dalo ukryť pred bratrancami. Prútené košíky na chlieb, cibuľu, koše na zemiaky a trávu pre zajace. Množstvo drobností, ktoré oni používali po celý svoj život a až neuveriteľne puntičkársky ich chránili pred poškodením.
Keď skanzen prejdete, budete vedieť aj to, že v izbe veľkej asi dvanásť metrov štvorcových žilo aj dvadsať ľudí – otec a mama v posteli, pri ich nohách malé deti, nad nimi v plachte bábätko, na peci väčšie deti a tí ostatní na lavici. A v pitvore dobytok. Každú sobotu sa hlinená dlážka, aby bola tvrdá, oblievala kravským močom a udupávala. Chladničku si musíte pozrieť sami, ale tie kravy podkúvali zavesené v plachte, pretože hovädzí dobytok na rozdiel od koní neustojí na troch nohách. JANA ČEVELOVÁ
Múzeum dediny juhovýchodnej Moravy v Strážnici sa začalo budovať až v roku 1973, sprístupnené je od roku 1981.
Najstaršou pamiatkou je vstupná budova múzea, pôvodne pivovar, ktorý pochádza z roku 1612. Dnes je v ňom štýlová reštaurácia.
Otváracie hodiny:
1. 5. – 31. 10. Denne okrem pondelka od 8.00 - 17.00 h, posledná prehliadka je o 16.00 h
V máji, v júni, septembri a októbri sú prehliadky každú hodinu, v júli a auguste každú polhodinu.
Prehliadka trvá 60 - 90 minút.
Vstupné:
Dospelí - 35 Kč
Deti, invalidi a dôchodcovia - 15 Kč
Rodinné vstupné - 80 Kč
Dôchodcovia nad 70 rokov a deti do 6 rokov - zadarmo