Horolezec Martin Gablík: Kto lezie pre štatistiku, nepatrí do hôr

Rok pred päťdesiatkou vyliezol na prvú a dva roky pred šesťdesiatkou už na svoju tretiu osemtisícovku. Ako vôbec najstarší Slovák.

Martin Gablík (1953) - Horolezec, stavebný inžinier. Po džudistickej kariére a odrastení troch detí sa začal venovať horolezectvu. V období 1996 – 2011 bol členom ôsmich výprav na osemtisícovky. Zatiaľ vystúpil na tri: v roku 2002 na Makalu (8463 m) ako d(Zdroj: JÁN KROŠLÁK - SME)

Každý sporí peniaze na dovolenku či na niečo iné. Zvolenský stavebný inžinier MARTIN GABLÍK na to, aby sa raz za čas vybral do Himalájí. Keby každý liezol s takou pokorou ako on, asi by sa v nich odohrávalo menej nešťastí.

Keď ste v októbri vyšli na Čo Oju, mali ste presne 58 rokov a 47 dní. Na koľko rokov ste sa počas výstupu cítili?

Určite na menej. Musím zaklopať: aklimatizácia prebehla plynule. V Himalájach to je vždy polovica úspechu. Keď organizmus nie je pripravený, strašne sa morduje. Nemal som výškové problémy a na vrchol som sa dostal vcelku v pohode. Počas dlhého záverečného výstupu mi však omrzol palec na nohe a mráz trochu chytil aj ďalšie prsty.

Takže z ôsmej výpravy prvý návrat s následkami?

Palec sa už doliečuje, vyjdem z toho bez ujmy. Najhoršie boli dve noci na zostupe, keď sme pomáhali Tomášovi Rigocimu, kolegovi z druhej slovenskej skupiny, ktorý dostal pľúcny edém. Pod kyslíkom zišiel do prvého tábora, ale v ňom sa mu stav zhoršil. Šerpovia síce doniesli zdola ďalšiu fľašu kyslíka, no ukázalo sa nevyhnutné ešte v noci mu pomôcť zísť až tam, kam mohol prísť džíp, ktorý ho doviezol až k vrtuľníku, čo s ním odletel do Káthmándú.

S himalájskym samaritánstvom máte skúsenosti. Na Broad Peaku ste dvakrát zachraňovali životy spolulezcov: v roku 1998 Petra Šperku a pred šiestimi rokmi Poliaka Artura Hajzera.

Vtedy visel na vlásku aj ten môj. V jednej chvíli záchrannej akcie, ktorá trvala dva dni a tri noci, sa podomnou otvorila ľadová puklina a pád som ubrzdil až po štyristo metroch. V poslednej chvíli, tesne pred strmým kilometrovým zrázom.

S Rudolfom Bošiakom ste dostali európsku aj slovenskú cenu fair play. Stálo vás to však výstup na vrchol, od ktorého vás delili len štyri hodiny cesty. Mohli ste mať o jednu osemtisícovku viac.

Kto lezie pre štatistiku, nepatrí do hôr. Ľudský život je najvyššia hodnota.

portret.jpg

Keď príde víchrica, treba odhádzať sneh. Martin Gablík pod Čo Oju. FOTO: Archív M.G.

Vaša štvorčlenná skupina odišla tento rok do Himalájí inkognito: zmienka o nej sa objavila, až keď ste s Martinom Heugerom vyšli na vrchol. To zo skromnosti alebo šlo o zámer?

Ak je okolo výstupu veľa publicity, mňa to skôr ruší. Leziem preto, že mám rád hory a že ma to až vášnivo baví. Dali sme sa dokopy štyria kamaráti, z ktorých každý mal nejaký vnútorný dôvod, a zhodli sme sa, že to nebudeme medializovať. Napríklad Dušan Myslivec bol pod Čo Oju už v roku 2005, a keďže počas expedície zomrel jeho priateľ Ľuboš Stacho, chcel mu v základnom tábore osadiť pietnu tabuľu. Stihol to skôr, ako sa mu zhoršil zdravotný stav a predčasne sa vrátil domov.

Podľa čoho si vyberáte kopce, na ktoré leziete?

Tentoraz prišli za mnou ako za skúsenejším perfektní skalní lezci s tým, že by si radi vyskúšali, či sú schopní znášať himalájske výšky. Martin Heuger navrhol Šiša Pangmu. Ja som dal protinávrh a oni ho prijali. Čo Oju je síce o 155 metrov vyšší vrch, ale technicky menej náročný a na otestovanie vhodnejší. Na Šišu vedie dlhý úsek v hlbokom snehu a na jeho prešľapávanie nás mohlo byť málo. Čo Oju ma však napokon trochu prekvapila, nepredpokladal som, že z tretieho tábora bude taký dlhý tiahly záver. Posledných šesťsto výškových metrov nemalo konca.

skupina.jpg

2011. Časť výpravy na Čo Oju. Zľava Rudo Bošiak, Martin Gablík, kuchár so svojím pomocníkom a Martin Heuger. FOTO: Archív M.G.

Do Himalájí ste sa prvý raz vybrali až po štyridsiatke. Ako ste sa vlastne dostali k horolezectvu?

Zamlada som sa dvanásť rokov na prvoligovej úrovni venoval džudu, predtým a medzitým som však vyskúšal takmer všetky športy. Aj lezenie. Počas štúdia v Nitre som sa na Zobore skoro zabil. Vtedy som pochopil, že liezť bezhlavo a v kombinácii s iným športom je nezmysel. K horolezectvu som sa vrátil, keď mi odrástli deti. Nie pre výkony, ale očarenie z hôr. Nadchli ma Alpy a v Kaukaze som zistil, že päťtisícová výška mi nespôsobuje problémy. Zvedavosť a túžba spoznať to, o čom som čítal v knihách, ma už takmer na staré kolená doviedla do ešte vyšších kopcov.

Začali ste zhurta: pokusom hneď o ten najvyšší.

Tomu sa hovorí odvaha nič netušiaceho. Do himalájskeho sveta ma zlákali žilinskí horolezci okolo Petra Čaplického. V polovici deväťdesiatych rokov chystali s Čechmi výpravu na Mount Everest. Oni však napokon nešli, lebo nezohnali peniaze, kým mne sa to podarilo. Vyšiel som do 8030 metrov, najvyššie zo všetkých vo výprave, ale záľahy snehu a veľký vetrisko nás ďalej nepustili.

V roku 2002 ste však ako prvý Slovák bez kyslíka vyliezli na Makalu a o päť rokov aj na Nanga Parbat. Ktorú z troch osemtisícoviek si najviac ceníte?

To je, ako keby ste sa spýtali, ktoré z troch mojich detí mám najradšej. Ak by som výstupy zoradil podľa technickej náročnosti, tak poradie by bolo: Makalu, Nanga Parbat, Čo Oju.

Z bratislavského klubu Marmota, od tých, s ktorými ste sa teraz stretli na Čo Oju, ste vlani dostali ponuku ísť opäť na Broad Peak, ale nevyužili ste ju – z obavy, že sa zasa dakomu pritrafí nešťastie?

Neviete si predstaviť, ako zaťažko mi prišlo odmietnuť ju. Stroskotalo to len na peniazoch. Vtedy som nebol schopný ufinancovať svoju účasť. A zadlžiť sa, to by bolo nezodpovedné voči rodine. Tento rok som už však dal dokopy dostatok peňazí.

stanovanie.jpg

2011. Balenie základného tábora pod Čo Oju vo výške 5700 metrov.  FOTO: Archív M.G.

Vďaka čomu?

Dvetisíc eur som mal našetrených už vlani na Broad Peak. Medzitým som si privyrobil brigádnickými výškovými prácami a na zvyšok sa po jednej-dvoch stovkách zozbierali kamaráti, ktorí mi fandia a som im za to veľmi vďačný.

Koľko vás stálo Čo Oju?

S neplánovanými výdavkami vyše 7500 eur. Len za nadváhu batožiny na čínskych jakoch, čo ju viezli pod horu, sme museli zaplatiť päťsto eur, k tomu treba prirátať poplatok, ktorý si domorodci naúčtovali za zafixovanie lán na časti cesty pred naším príchodom, o ktoré ich nikto nežiadal.

stany.jpg

Prvý tábor pod Čo Oju vo výške 6400 metrov. Vrchol Čo Oju je vpravo hore, vo výške 8201 metrov, je to šiesty najvyšší vrchol na svete. FOTO: Archív M.G.

S dovolenkou v zamestnaní ste nemali problémy?

Tú som si tiež šetril už od vlani. Navyše, vo zvolenskej teplárni, kde pracujem, mám perfektných kolegov ochotných kedykoľvek zaskočiť. Žasol som, ako milo ma privítali.

Na vrchol Čo Oju ste v ten deň zo Slovákov napriek veku vyšli prvý...

Skočím vám do reči: horolezectvo nie je o rýchlosti. Oveľa dôležitejšia než odvaha je rozvaha, schopnosť kráčať s fyzickou rezervou potrebnou na zostup. Žiaľ, to je to, čo sa človek nemá kde naučiť, len získať skúsenosťou v horách. Prípadne sebaodkontrolovaním v prítomnosti starších počas výstupu.

Ako sa udržujete v kondícii?

Z džudistickej kariéry mám vypestovanú zodpovednosť k tréningom. Behám po okolitých svahoch či po dolinách. Alebo štyri-päť hodín rýľujem v záhrade. Mohol by som zapnúť rotavátor, ale radšej makám.

dzudo.jpg

Džudistický oddiel Slávia SVŠT Bratislava v roku 1974. Martin Gablík dolu v strede, nad ním tréner Dušan Zátroch. FOTO: Archív M.G.

Len preto, aby ste sa, keď našetríte, zasa mohli vybrať do Himalájí?

Nie. Človek k sebe musí byť náročný, aj keď o nič nejde, aby telo neochablo. Keď sa mi nechce, spomeniem si na otca, ktorému sa ani v 75 rokoch nelenilo, zdvihol sa a odbehol si osem-desať kilometrov. Každú voľnú chvíľu trávim v prírode: keď nie som v horách, som na hubách alebo na rybách. Aj to mám po otcovi. Piati synovia sme žili len z jeho učiteľského platu, takže občas bolo treba čosi nazbierať alebo nachytať, aby bolo čo na večeru. Robím to pre pocit príjemnej únavy po námahe. Po nej sa vždy pod sprchou cítim o týždeň mladší. A ešte kvôli peknej manželke. Aby nemohla tvrdiť, že má pupkatého chlapa.

manzelka.jpg

V roku 1999 bola manželka Monika účastníčkou čisto ženskej výpravy do Himalájí, kde zdolali Imja Tse (Island Peak) vysokú 6197 metrov. FOTO: Archív M.G.

A tolerovala vám himalájske výlety...

S tým, chvalabohu, nemám problém. Moja manželka aj s jednou z dvoch dcér boli pred dvanástimi rokmi účastníčkami prvej čisto ženskej slovenskej výpravy do Himalájí, ktorú viedla Žilinčanka Anka Čaplická. A tým sa ich horolezecké zážitky neskončili, po nich prišli ďalšie. Keď ja doprajem im, ony doprajú mne. Pre psychiku chlapa, čo sa vyberie do vysokých hôr, je veľmi dôležité, aby bola s jeho dobrodružstvom rodina uzrozumená. Povedal by som, že to je základ.

srodicmi.jpg

Rok 1978. Martin Gáblik s rodičmi a mladomanželkou Monikou počas svadby. FOTO: Archív M.G.

Prvým slovenským päťdesiatnikom na osemtisícovke bol Jozef Psotka. Poznali ste sa?

Párkrát sme sa videli, ale spolu sme neliezli. Bol skoro o dvadsať rokov starší.

Keby ostal aj po zostupe z Everestu nažive, dokedy by liezol?

On? Dodnes. Juzek bol chlap, čo žil pre hory a okrem smrti ho od nich nič nemohlo oddeliť.

Neláka vás osláviť v Himalájach aj šesťdesiatku? Už k nej nemáte ďaleko.

Veľmi rád by som si splnil sen zájsť tam s kamarátmi alebo s najbližšími aspoň na treking. Plánov má ešte skoro toľko, koľko je kopcov.

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  2. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  3. Legendárna Transsibírska magistrála
  4. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  5. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  6. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  7. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  8. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  9. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  10. Top First moment dovolenky na leto 2018
  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  3. Vianočný bázar chalaňov
  4. Vianočné mecheche 2017
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  7. Majstrovstvá Stavebnej fakulty STU v Bratislave v plávaní 2017
  8. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  9. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  10. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 13 706
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 8 925
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 4 931
  4. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 4 824
  5. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 2 547
  6. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 1 931
  7. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 757
  8. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 609
  9. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 572
  10. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať 982