SME
Utorok, 28. jún, 2022 | Meniny má Beáta

Armáda tu už nebýva, pevnosť zatiaľ drží

Keď prichádzate Bratislavskou cestou do metropoly Žitného ostrova – Komárna, jednu z prvých panorám mesta modeluje okrem postarších panelákov aj kamenná vojenská pevnosť. Presnejšie, Bastión číslo dva. Kedysi ich bolo sedem a spolu tvorili iba zlomok ...


Lapidárium bolo zrekonštruované v roku 1993. Počas našej návštevy bolo zatvorené, ale expozíciu vraj tvoria rímske sarkofágy a kamene z 2.až 3. storočia nášho letopočtu. Mesto získalo cenu za rekonštrukciu, reštaurátori za expozíciu.












„Podte nu, iba podte, móžete odfotiť šecko, ako tu býváme. A potom píšte pravdu.“














Podnikateľské zámery zatiaľ nie sú pre bašty tou pravou záchranou.















Mnohí obyvatelia mesta k siedmej bašte radšej nikdy nechcú zablúdiť.














Využitie takého rozsiahleho stavebného komplexu, akým je komárňanský pevnostný systém, nie je jednoduché. V minulosti vzniklo na túto tému niekoľko štúdií. „Bastión II je pre návštevníkov mesta prvým vizuálnym kontaktom, práve ten by mal byť ako zo škatuľky,“ hovorí prednosta mestského úradu Ľudovít Gráfel. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

Keď prichádzate Bratislavskou cestou do metropoly Žitného ostrova – Komárna, jednu z prvých panorám mesta modeluje okrem postarších panelákov aj kamenná vojenská pevnosť. Presnejšie, Bastión číslo dva. Kedysi ich bolo sedem a spolu tvorili iba zlomok z celého pevnostného systému, ktorým je obohnaný sútok Dunaja a Váhu už dobrých pár storočí. Zo zajatia rozmanitej mestskej zástavby dnes útržkovito vytŕčajú fragmenty z fragmentov. Niektoré pusté a zarastené trávou, iné obnovené, zrekonštruované, a pusté tiež. Tak nejako pôsobí vstupná turistická brána Slovenska.

Začiatok je

Limes Romanum

„Komárno patrí medzi najstaršie mestá so strategickou polohou na Slovensku. Počiatky jeho osídlenia siahajú až do rímskych čias,“ hovorí reštaurátor Ondrej Csütörtöki. Predpokladá sa, že na mieste Starej komárňanskej pevnosti stál už v dobe tatárskych vpádov kamenný hrad. Jeho význam vzrástol v 16. storočí so vznikom Novej pevnosti proti tureckým vpádom, kvôli ktorej bola asanovaná časť stredovekého centra mesta. Pevnosť bola prvou v strednej Európe, kde bol pod vedením významných talianskych staviteľov dobudovaný vysunutý pevnostný systém bastiónového typu. Podobné pevnostné systémy boli neskôr postavené napríklad v českom Terezíne a Josefove, u nás v Leopoldove alebo v rumunskom Arade.

Nasleduje Palatínska línia

Po tureckých vpádoch význam komárňanského opevnenia zaniká. Pozornosť na ňu upriamuje až v 19. storočí cisár František I., ktorý chce dobudovať na tomto mieste najsilnejšiu pevnosť v celej rakúskej monarchii. Jeho požiadavkou je systém, ktorý do seba pojme dvestotisícovú armádu. Do Komárna prichádza palatín Jozef a dáva postaviť novú líniu. Na našom území tak vzniká takzvaná Palatínska línia, vysunutá asi 2 až 3 km, onedlho na to sa budujú dve vysunuté pevnosti na území dnešného Maďarska - Monoštorská a Igmánska.

Palatínska línia pozostávala zo siedmich kamenných bastiónov. Prvý z nich dnes už neexistuje, asanované boli aj mnohé ďalšie fortifikačné články pevnosti. Podobné zmeny nastali aj v Taliansku či v Nemecku, pretože pevnostné systémy sa postupne stávali bariérami v urbanistickom riešení miest. Napriek tomu je hrubý odhad rozlohy komárňanského komplexu vyše 170 ha. Len vzdialenosť od druhého po šiesty bastión tvorí asi 5,5 kilometra chodieb.

Každý bastión má niekoľko sto metrov štvorcových. Svojho času mali okrem obrannej funkcie aj ubytovaciu a istá časť sa údajne aj dnes obnovuje pre účely bývania.

Od múzea po nočný klub

„Niektoré objekty konečne začínajú žiť vlastným životom, týka sa to hlavne najmladšej časti komplexu, Palatínskej línie z 19. storočia,“ hovorí Ondrej Csütörtöki.

Prvý bastión bol asanovaný. Druhý je majetkom mesta a jedna jeho časť slúži ako sklad farieb, obnovený bol jeho exteriér. Bastión III je majetkom slovenských lodeníc Komárno.

Štvrtý spravuje Slovenská správa ciest. Bastión V je v osobnom vlastníctve a funguje ako súkromná galéria. Bastión VI ako jediný je kompletne zrekonštruovaný. Vzniklo tu Lapidárium, reštaurácia a – nočný klub.

Od vyššej kasty po spodinu

S Bastiónom VII sa nepodarilo urobiť nič. Plány hovorili čosi o sochárskych ateliéroch. Priestor však napriek svojmu stavu slúži neštandardne - na bývanie. Svojho času dalo mesto v jeho bezprostrednej blízkosti postaviť štyri paneláky so sociálnymi bytmi. Domov v nich našla „vyššia kasta“ Rómov, kým „spodina“ býva priamo v bastióne. Presnejšie: časti jeho múrov boli kedysi tvrdo prebúrané kvôli cestnej komunikácii vojenských nákladiakov. A z tehlového odpadu si Rómovia postavili chajdy, ktoré tu akýmsi zázrakom stoja 50 rokov. Žije v nej už štvrtá generácia rozvetvenej, približne tridsaťčlennej rómskej rodiny. „Paradoxne, najväčším problémom je využitie najatraktívnejšej časti: Starej a Novej pevnosti,“ hovorí O. Csütörtöki. Z profesného hľadiska aj z lokálpatriotizmu verím , že aj tu svitne na lepšie časy.“

EVA ANDREJČÁKOVÁ

FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Plyn v doprave môže byť medzičlánkom k nízkoemisnej budúcnosti
  2. Spacák na kozmetiku?
  3. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  4. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  5. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  6. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  8. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  1. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  2. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  3. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  4. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  5. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  6. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  7. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 11 165
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 345
  3. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 5 885
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 950
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 736
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 135
  7. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 1 909
  8. ČSOB hľadá zamestnancov: Skvelá kampaň, chystajte životopis! 1 186
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Iveta Bakitová: Tarragona a ešte pár cestovateľských tipov na Costa Dorada v Španielsku
  2. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách
  3. Irena Šimuneková: Na návšteve u susedov - Strážnice a okolie časť 1.
  4. Daniel Schikor: Jordánsko - v hlavnom meste
  5. Robert Drál: Mt. Kilimanjaro - BASE Camp
  6. Aleš Tvrdý: Juhoafrická Republika a jej poklad
  7. Iveta Bakitová: Veľká Noc v Španielsku - dnes neplánovane o Salvadore Dalím
  8. Lubo Repka: Cartagena – karibská časť Kolumbie
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 452
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 423
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 889
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 911
  5. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 517
  6. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 3 435
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 190
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 111
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťZatvoriť reklamu