Staroveká egyptská civilizácia patrí medzi najstaršie na svete, jej korene siahajú až 4900 rokov pred Kristom. Jej dejiny sa delia na viac období, podľa toho, či bola krajina pod nadvládou jedného vládnuceho rodu, alebo rozdrobená na niekoľko menších kráľovstiev.
Pamiatky, ktoré po sebe zanechali dynastie mocných panovníckych rodov, v nás dodnes vzbudzujú úžas, ich gigantické rozmery a sofistikované opracovanie sú obrovskou záhadou, ktorá stále čaká na rozlúštenie.
Napriek tomu, že existujú rôzne teórie o tom, ako prebiehali niekoľko tisícročí dozadu staviteľské práce, pre dnešného človeka je nepochopiteľné, ako mohol národ, ktorý bol odkázaný len na jednoduché technológie a ručnú prácu, vytvoriť niečo také úžasné.
A tak egyptské pamiatky priťahujú nielen obyčajných zvedavcov a archeológov z celého sveta, ale aj rôznych fantastov, ktorí tvrdia, že miestne pyramídy a chrámy sú dielom mimozemšťanov alebo že starovekí Egypťania zdedili tajné technológie od svojich predchodcov z bájnej Atlantídy.
V každom prípade vidieť na vlastné oči monumenty v Karnaku, Údolí kráľov, Edfu alebo Abu Simbel je zážitok na celý život. Najlepšie je vybrať si naň jesenné alebo zimné mesiace, keď teplota v Egypte ešte stále dosahuje celkom príjemné hodnoty, podobné ako u nás na jar a počet turistov je podstatne nižší ako počas letnej sezóny.
Abu Simbel
Plavba po Níle
Všetky dôležité pamiatky sa nachádzajú pomerne ďaleko od pobrežia, v povodí Nílu. Rieka bola pramatkou miestnej starovekej civilizácie, každoročné záplavy okolo jej toku umožnili vznik rozvinutého poľnohospodárstva a vysoko organizovanej spoločnosti. Preto ak chcete vidieť čo najviac, ideálne je vydať sa na plavbu po Níle.
Niektoré cestovné kancelárie ponúkajú plavby z Alexandrie a kombinujú ich s návštevou pyramíd v Gíze. Iné, ktoré spájajú poznávaciu plavbu s kúpaním pri Červenom mori, vás nalodia v Luxore. Staroveký názov Luxoru bol Veset, Gréci volali toto miesto Théby.
4 miesta,
ktoré musíte vidieť:
Pyramídy v Gíze s legendárnou sfingou
Chrám v Karnaku s nádherne vyzdobenými stĺpmi
Chrám boha Hóra v Edfu, jeho os a vstup sú orientované k miestu, kde slnko vychádza počas letného slnovratu.
Chrám Abu Simbel s monumentálnymi sochami
Foto: Wikimedia
Mesto je postavené v súlade s pravidlami egyptského náboženstva. Keďže východ slnka sa považoval za symbol zrodenia, všetky chrámy, obytné domy a iné budovy, ktoré slúžili živým, stáli na východnom brehu Nílu. Západ slnka bol naopak symbolom smrti, a tak dôležité pohrebiská, ako sú Údolie kráľov, Údolie kráľovien a chrám Hatšepsut, stoja na západnom brehu rieky.
V Údolí kráľov a kráľovien bolo doteraz objavených viac ako šesťdesiat hrobiek, najznámejšia z nich patrí Tutanchamónovi. Najnavštevovanejšou luxorskou pamiatkou je však kláštor v Karnaku, zasvätený bohovi Amonovi.
Ďalším dôležitým duchovným centrom bol chrám Edfu, zasvätený bohovi Hórovi. Kňazi boha Hóra boli vplyvnou náboženskou sektou, ktorá vraj pomocou tajných rituálov dokázala dosiahnuť mimoriadne vysoké stupne vedomia a disponovala čudesnými nadprirodzenými schopnosťami.
Menej záhadne, zato však nemenej pompézne pôsobí chrám Abu Simble, ktorý je dôkazom veľkej lásky faraóna Ramzesa II. Ten ho nechal postaviť pre svoju manželku a ku vchodu dal umiestniť štyroch strážcov – obrovské sochy, ktoré svojím zrakom preverovali každého návštevníka Egyptu.
Luxor
Počas výstavby Asuánskej priehrady rozobrali Egypťania chrám na malé časti a potom ho postupne, kúsok po kúsku znovu poskladali na umelo vytvorenom kopci, takže dnes stojí na úplne inom mieste ako pôvodne.
Trochu zábavy
Okrem prehliadky pamiatok ponúkajú organizátori plavieb po Níle aj rôzne doplnkové aktivity na rozptýlenie, ktoré vás občas vytrhnú z tajomného starovekého sveta. Môžete sa vydať na ťavách do púšte alebo navštíviť núbijskú dedinu, kde vám predvedú rituály proti urieknutiu a na rozlúčku vás pomaľujú henou.
Za prehliadku určite stoja aj Nízka Asuánska priehrada a Vysoká Asuánska priehrada, ktorá sa volá aj Násirovo jazero – jedno z najväčších umelo vytvorených jazier na svete.
Edfu
Egyptské maľby
Fresky, ktoré môžete obdivovať na stenách staroegyptských pamiatok, pôsobia ako od jedného autora. Maľby totiž podliehali štylizácii, ktorá mala prísne pravidlá.
Ľudia boli zobrazovaní z profilu, s oboma plecami a trupom vytočeným dopredu, vždy v mladom alebo v strednom veku, tak ako mali byť zachované pre večnosť. Faraóni a bohovia boli vždy väčší ako bežní smrteľníci, čím sa zdôrazňovala ich dôležitosť.
