Aj kláštor môže byť miestom, kde sa konajú školenia, semináre či konferencie. Pokoj a inšpiratívne prostredie nájdete v augustiniánskom opástve vo Vorau vo východnom Štajersku.
Kláštor ako pevnosť
Kláštor založil v roku 1163 markgróf Ottokar III. z vďačnosti za narodenie syna.
Výhodná poloha opátstva v stredoveku dráždila maďarských, slovinských i tureckých dobyvateľov. Keďže bol kláštor neustále v ohrození, nečudo, že musel zároveň slúžiť ako pevnosť – mal obranné veže, vodnú priekopu i železné mreže. Dnes má Vorau 15 veží, najviac zo všetkých kláštorov v Rakúsku.
V roku 1940 kláštor skonfiškoval nacistický režim a mnísi boli nútení odísť. V roku 1945, keď Červená armáda obsadzovala východné Štajersko, čakalo kláštor neľútostné bombardovanie a asi polovica objektu bola zničená. Vojna zasiahla najmä hospodárske budovy.
Z knižnice, pýchy opátstva, vtedy zmizlo asi 5000 kníh a všetky zbierky boli poškodené. Barokový chrám zo 17. storočia však zostal nedotknutý. Dominujú mu farby kláštora – modrá a zlatá. Kostol zaujme lavicami z orechového dreva, vykladanými cínom, veľkolepou replikou pôvodného organu a najmä minucióznou kazateľnicou, ktorá znázorňuje Svätú Trojicu, Starý a Nový Zákon.
V máji 1945 sa do kláštora vrátili prví mnísi. V súčasnosti tu žije trinásť kňazov, ktorí sa okrem svojej práce venujú najmä poradenstvu. Kláštor je tiež sídlom školy ekonomiky domácnosti a vzdelávacieho centra pre dospelých. Nájdete tu ubytovacie priestory i hostinec s milou obsluhou, ktorá vám prinesie ochutnať sladké špeciality z regiónu a v tieni stromov sa môžete kochať dokonale pokoseným trávnikom či zrenovovanými fasádami budov.
Knižničný telefón
V kláštornej knižnici sa nachádza vyše 17-tisíc kníh. Ďalších 20-tisíc je uložených v iných miestnostiach a depozitároch. Úctyhodná je zbierka rukopisov z 11. až 18. storočia. V 13. storočí zasiahol opátstvo veľký požiar a prepošt Bernhard II. vtedy zaplatil životom, aby uchránil čo najviac rukopisov, keď ich v plameňoch vyhadzoval z okna.
Všimnite si dva veľké, nádherné barokové glóbusy – jeden popisuje Zem a druhý nebo. A vyskúšajte kuriozitu, ktorá mala praktické použitie: na každom konci knižnice stoja na podstavci dve pologule. Jedna pologuľa bola umiestnená za stolom knihovníka. Keď sa mnísi na druhom konci miestnosti chceli knihovníka niečo spýtať, stačilo otázku iba zašepkať do pologule a knihovník ju na svojom mieste počul.
Tak sa mohli rozprávať bez toho, aby rušili ostatných. Na nádvorí kláštora je sympatická výstava kamenných kníh, ktorá odolá i nečasu – výsledok tvorivého umeleckého seminára.
Autor: Barbora Škovierová
