KOGELO. Policajných hliadok na cestách v Keni sme sa najskôr báli. Keď ich zbadáme, navyknutí zo Slovenska spomaľujeme auto či kontrolujeme zapnuté pásy. Policajti so samopalom cez plece sa však na nás len usmejú a zaprajú šťastnú cestu.
Cestou z Ugandy do tretieho najväčšieho kenského mesta Kisumu sme hliadke zastali dobrovoľne. „Ako sa dostaneme do dediny Kogelo?“ pýtame sa policajta na smer. „Musíte ísť do mesta Ňjá,“ hovorí a nechce nám vrátiť GPS zariadenie, ktoré možno ešte predtým v živote nevidel. „Myslíte Ng'iya?“ pýtame sa neistí miestnym dialektom. „Áno. Ňjá.“
Najslávnejšia dedina
Policajtom aj miestnym netreba vysvetľovať, čo nás do Kogela, asi triapoltisícovej dediny v západnej Keni, ktorá sa nachádza len kilometer od rovníka, ťahá. Práve sem vedie rodokmeň amerického prezidenta Baracka Obamu. Vyrastal a žil tu jeho otec Barack Hussein Obama starší, a v súčasnosti tu býva jeho početná kenská rodina: bratanci, tety a najmä stará mama Sarah Onyango Obamová.
Obamovej babke v Kogele nepovedia inak ako mama Sarah . FOTO - SITA/AP
Domáci jej tu nepovedia inak ako mama Sarah. „Neviem, či vás príjme. Vyžaduje stretnutia dohodnúť dopredu,“ upozorňuje nás jeden z miestnych v susednom meste Ng'iya. Vopred sa však nevzdávame.
Posledné kilometre pred Kogelom ideme po prašnej hrboľatej ceste. Červená zem pod kolesami a zelená tráva naokolo sú typické pre túto časť krajiny. Kogelo sa nachádza len kúsok od Viktóriinho jazera - najväčšie jazero v Afrike je veľké ako jeden a pol Slovenska.
Míňame tabuľu s nápisom Stredná škola senátora Obamu. Americký prezident ešte ako senátor v roku 2006 podporil miestne školy, ktoré navštevoval jeho otec. Okrem strednej sa tu menom amerického prezidenta chváli aj základná škola.
Cesta pre turistov
Typické domy pre kenský vidiek - hlinené chatrče so slamenou strechou - zrazu vystrieda niečo iné a vieme, že sme správne. Veľká oranžová vila so záhradným domčekom. Pred ňou je tabuľka, ktorá hovorí, že práve tu býval Barack Obama, keď ako senátor v roku 2006 navštívil príbuzných v Kogele.
Miestne školy tu nesú názov po bývalom americkom senátorovi. FOTO - DENISA KRAJČOVIČOVÁ
„Teraz v nej žije Obamov bratanec,“ hovorí v dedine mladík, ktorý pracuje na stavbe asfaltky. Počas cestovania v Keni sme málokedy narazili na zlepšovanie dopravnej siete, preto sa pýtame, či to nejako súvisí s tým, že sme v Kogele. „Áno, je to pre Obamu, aby sem mohol prísť,“ hovorí, aj keď oficiálna verzia znie inak. Cesta má pritiahnuť viac turistov.
Kogelo sa za posledné tri roky, odkedy Obama vyhral prezidentské voľby v 12-tisíc kilometrov vzdialených Spojených štátoch, stalo najslávnejšou dedinou v Keni. Najmä počas kampane si tu novinári podávali kľučky, po voľbách sem prišla elektrina aj mnoho turistov. Niektoré cestovky ponúkajú ako súčasť safari v Keni aj návštevu miesta, odkiaľ pochádza priezvisko súčasného amerického prezidenta. A väčšina ľudí prichádza za mamou Sarah.
Rovnaký cieľ hľadáme aj my. Obamova babka je v skutočnosti jeho nevlastná. Ako tretia žena Obamovho dedka však Barackovho otca vychovávala. Práve s ňou udržiava prezident najužší vzťah.
Ako už naznačili miestni, stretnúť sa s ňou nie je ľahké. Plot s bránou, na ktorej sú návštevné hodiny, strážia dvaja strážnici. „Musíte mať dopredu dohodnuté stretnutie a prejsť bezpečnostnou previerkou,“ hovorí jeden z nich. Bezpečnosť Obamovej babky sa zvýšila po tom, čo sa jej na jar po smrti Usámu bin Ládina začala vyhrážať al-Káida smrťou. Somálsko, kde má táto teroristická organizácia svoje bunky, nie je zasa až tak ďaleko.
Snažíme sa ich obmäkčiť tým, že sme zďaleka a inú príležitosť už mať nebudeme. Novinársky preukaz nepomáha - práve naopak, mama Sarah má zlé skúsenosti s novinármi a na stretnutia s nimi si dáva ešte väčší pozor. Po vyše pol hodiny čakania nakoniec privolí na krátke stretnutie. Len pár minút, podanie rúk, bez fotenia, hovorí strážnik.
V netypickom kenskom vidieckom dome býval v roku 2006 počas návštevy Obama. FOTO - ALEXANDRA KUBAŠČÍKOVÁ
Píšu si občas
Okolo malého dvojizbového kamenného domu sú polia. Na tráve pobehujú sliepky, strážnik nás usadí pod veľký mangovník. „Koľko má vlastne rokov?“ netaktne sa ho pýtame. „Uvidíte,“ taktne sa vyhne otázke.
Z domu, na ktorého hlavných dverách vidno nálepku Obama ´08 z prezidentskej kampane, vyjde žena, ktorá nám bude tlmočiť. Mama Sarah hovorí jazykom kmeňa Luo, tretieho najrozšírenejšieho v Keni. Po anglicky vie iba pár slov a aj s vnukom-prezidentom preto rozpráva najmä cez tlmočníka.
„Momentálne s Barackom komunikujeme iba občas. Raz začas si napíšeme mail či si zavoláme. Odpoveď mu väčšinou chvíľu trvá. Chápeme to však, ako prezident Spojených štátov má veľa štátnických povinností,“ hovorí.
O chvíľu z domu vychádza pomalým krokom staršia pani. Mama Sarah na svoj vek (89 rokov, ako zistíme dodatočne) vyzerá sviežo. V roku 2008 priletela dokonca na voľby do Spojených štátov, cez volebnú noc bola v chicagskom parku, kde jej vnuk oslavoval víťazstvo.
Trikrát v Keni
Obama bol v Keni celkovo trikrát, prvýkrát v roku 1987, keď už jeho otec nežil. Naposledy ako senátor v roku 2006. Odvtedy nič. Keď v roku 2009 ako prezident prišiel do Afriky, navštívil len Ghanu. Keni sa vyhol.
„Barack čaká, kým sa zníži korupcia v krajine,“ vysvetľuje mama Sarah, prečo vtedy krajinu vynechal.
Tlmočníčka nám rozpráva začiatok amerického príbehu Obamovcov. Keď mal Barackov otec niečo po dvadsiatke, dostal štipendium na univerzite na Havaji. Tam sa na hodine ruštiny zoznámil s Ann Dunhamovou. Po krátkom manželstve, z ktorého sa narodil budúci americký prezident, sa rozviedli a Obama starší sa vrátil do vlasti.
„Pracoval tu ako ekonóm pre vládu,“ hovorí. Barack ho potom videl už iba raz. V roku 1982 zahynul pri autonehode. Jeho hrob, ako aj hrob Barackovho dedka je za domom.
Po krátkom rozhovore sa lúčime. Mama Sarah nakoniec privolí na dve spoločné fotografie. Na nich štyria vysmiati Slováci a bez nadšenia tváriaca sa Obamova babka. Na podobné je zvyknutá. Ako hovorí, turisti, novinári, ale aj ľudia z rôznych organizácií ju navštevujú každý deň.
Spoločná fotografia so Sarah Obamovou. FOTO - AUTOR
Americký sen
Obamov otec odišiel do Ameriky dávno, no jeho príklad by mnohí nasledovali aj po 50 rokoch. Ako zisťujeme, túžba po americkom sne zostáva v Kogele stále živá.
Odchádzame pomaly z dediny a stretávame toho istého mladíka zo stavby, ktorý nám poradil cestu. „Počkajte, počkajte,“ rozbehne sa ešte za nami. Nakloní hlavu k otvorenému okienku na aute a pošepky, aby to nepočul nikto iný, povie: „Chcel by som ísť do Ameriky.“
Zaskočení nevieme, ako na túto prosbu (alebo čo to je) reagovať. „Ale my sme zo Slovenska,“ odpovedáme nakoniec. „Nič to,“ trvá na svojom.
Ak je niekde v Afrike príklad toho, že aj ľudia zo zabudnutej dediny na rovníku, prípadne ich potomkovia môžu meniť svet, tak je to práve v dedine Kogelo. Trochu nadnesene to povedala aj mama Sarah. „Je to podobné ako keď sa Ježiš narodil v maštali. Ťažko uveriť, že najmocnejší muž na svete má pôvod v tomto malom dome, v zabudnutom kúte Afriky.“