Ak by si berlínski mestskí predstavitelia presadili svoj plán, Brandenburskou bránou by v nemeckej metropole už nikdy neprešlo žiadne auto. V marci 1998 sa Nemci tešili, keď mesto prvýkrát v priebehu niekoľkých desaťročí povolilo motoristom prechádzať cez bránu na ceste z východného do západného Berlína. Desaťtisíce vodičov vtedy využili túto jedinečnú príležitosť.
Koncom desaťročia sa však pohľad na Brandenburskú bránu stal skôr poľutovaniahodným. Špina a permanentné znečisťovanie sa postarali o tom, aby z jej kameňa zmizol prirodzený odtieň. Mestský úrad nakoniec prikročil k tomu, že pamiatku uzavrel, aby umožnil reštaurátorom začať práce na poškodenom diele architekta Gottharda Langhansa, ktorý ju staval v rokoch 1788-91.
Teraz, keď sa opravy na bráne skončili, však berlínska vláda koketuje s myšlienkou, že by bránu pre motoristov opäť uzatvorila. Niektorí predstavitelia mesta sa však domnievajú, že v tom prípade by sa výrazne prehustila premávka na námestí Pariser Platz, kde sa brána nachádza.
Berlínska červená koaličná vláda je už rozhodnutá, že bránu uzavrie. K tomuto názoru sa prikláňa aj Berlínska priemyselná a obchodná komora. Avšak opoziční kresťanskí demokrati a liberálni demokrati sú proti.
V máji 1992, sa mestské autobusy a taxíky stali prvými vozidlami, ktoré smeli prejsť bránou. Nádherný neoklasicistický pamätník stál v Berlíne viac ako 211 rokov. V októbri 2000 dostala pamiatka ochranný obal v podobe materiálu o rozmeroch 2900 metrov štvorcových, ktorý mal oživiť jeho krehkú fasádu. „Myslím si, že je bláznivé znovu zatvoriť Brandenburskú bránu,“ uviedol 58-ročný americký inžinier Fred Barnett, ktorý je na návšteve Nemecka. „Roky Západ bojoval o to, aby sa otvorila, Teraz hovoria, že ju pre motoristov uzatvoria. Vôbec tomu nerozumiem,“ vyznáva sa zo svojich pocitov.
(tasr)