Keď ešte neznámy Pablo Picasso cestoval po južnom Francúzsku, v horskom mestečku sa ubytoval v malom hotelíku. Na jednu noc. Nespal tam však, pretože ho rušili ,,príliš biele steny“ izby. A tak ich celú noc maľoval svojimi výtvormi. Majiteľ hotela bol ráno zhrozený. Picassovi nevedel prísť na meno a steny opäť premaľoval na bielo.
Príhoda sa údajne odohrala v hoteli Muscadins v Mougins – mestečku v horách nad francúzskym Azúrovým pobrežím na úpätí Prímorských Álp. Majiteľ si zrejme o niekoľko rokov neskôr búchal hlavu presne o tú istú stenu, ktorú tak nepredvídavo neocenil. Môžeme však rozprávačov z Mougins upodozrievať, že príhoda je za tie roky už značne prikrášlená. V podaniach rôznych osôb totiž steny striedavo premaľovával nabielo majiteľ hotela, inokedy zasa samotný Picasso.
Pravdou však zostáva, že Picasso si na sklonku života kúpil na okraji Mougins domček, kde svojich posledných 15 rokov prežil so svojou manželkou Jacqueline. Mougins je totiž aj bez Picassa rajom pre maliarov či fotografov. Je tam množstvo galérií i obchodíkov s obrazmi. Nemožno zabudnúť však ani na Múzeum fotografie, ktoré založil Picassov priateľ, fotograf André Villers.
Mougins patrí k takzvaným Villages pérches – k bezpečne ohradeným dedinám. Obyvatelia Azúrového pobrežia boli v stredoveku vystavení nájazdom pirátov a Saracénov a preto hľadali útočisko na ťažko prístupných skalách. V ,,orlích hniezdach“ prečkali nájazdy a po odtiahnutí votrelcov sa vrátili dolu k poliam a k vode.
Kamenné mestečko ležalo v časoch Rímskej ríše na Via Aurelia. Jeho význam sa zvýšil v stredoveku, kedy Mougins dostalo pevné trhové právo. Od 18. storočia žilo mesto v blahobyte vďaka vínnej réve a jazmínovým a ružovým poliam. Mougins trpelo oveľa menej, než iné mestá lokálnymi vojnami a konfliktmi a to aj vďaka polohe na vrchole hory. Pamätáte si na kedysi módnu čiapku ,,debilku“ a ako sedela na hlave? Presne tak vyzerá Mougins na vrchole kopca pri pohľade z protiľahlého úbočia.
Mougins je mestečkom prameňov (má ich presne trinásť), ale je aj mestom jednej z najlepších kuchýň na Azúrovom pobreží. Zúri tam vraj ,,vojna varešiek“ a v asi desaťtisícovom mestečku je okolo 50 reštaurácií.
Medzi štamgastov patril napríklad vojvoda z Windsoru, páčilo sa tam Winstonovi Churchillovi, Jeanovi Cocteauovi, Edith Piafovej, Yvesovi St-Laurenovi, Christianovi Diorovi či Catherine Deneuveovej. Domáci tvrdia, že ,,Mougins a gastronómia“, to je jednoducho titul nádherného románu o láske a chuti. Podľa nich nejde len o,,naplnenie žalúdka“. Uznávajú heslo: Každé jedlo je malá slávnosť. (kh)
FOTO – AUTOR