V období letných prázdnin zamotáva hlavy pracujúcich rodičov ťažká otázka: Kam s deťmi? Prázdninový čas spravidla pozliepajú spoločnými silami. Jeden detský tábor vykryje tak desať dní. Dva – tri týždne prázdnin dovolenka. Ak sa nájde voľné miesto a ďalšie peniaze, na týždeň môžu umiestniť svoje dieťa do denného tábora.
Do konca prázdnin však stále ostávajú voľné tri týždne. Ako to vyriešiť?
Nezverujte deti deťom
V tejto chvíli väčšinou prichádza na pomoc najbližšia rodina. Ak sú v rodine staršie deti, rodičia sa často spoliehajú na ich pomoc. Dokážu sa postarať o seba, v prípade núdze aj o mladšieho súrodenca.
„Milan má už šestnásť, o svojho brata sa postará,“ tvrdí 36-ročná matka dvoch synov. Mladší má štyri roky. „Môžem sa na neho vo všetkom spoľahnúť.“
Štatistiky však varujú: beriete na seba nebezpečenstvo vzniku úrazu. Situácia, keď starší súrodenec dozerá na mladšieho, je rovnako riziková ako keď je rodič nepozorný. (Zaujímavé je, že napríklad v materských školách sa stáva len približne 5 percent úrazov, pričom doma až 42 percent. Pozornosť pri starostlivosti o cudzie dieťa je teda zrejme vyššia, ako v prípade vlastného.)
Na Slovensku utrpí úraz približne každé štvrté dieťa, pričom najčastejšie ide o pád – až v 65. percentách. Na desiatich percentách detí zanechajú úrazy trvalé následky.
Starí rodičia – prírodná rezerva
Lepším riešením by mohli byť starí rodičia. Psychologička Hana Ščibranyová ich v časopise Dieťa prirovnáva k tzv. prírodnej rezerve: „Starí rodičia predstavujú ďalšiu voľbu. Sú rezervou prírody, ak by starostlivosť rodičov z nejakého dôvodu zlyhala. Svojím vzťahom k dieťaťu môžu užitočne dopĺňať a obohacovať existujúce vzťahy dieťaťa s rodičmi, poskytovať širšie možnosti dieťaťu, rodičom i sebe, lepšiu rovnováhu.“
„Vzťahy ľudí k starej a prastarej generácii sú u nás veľmi slabé,“ myslí si ale historik Dušan Škvarna. Podľa jeho skúseností deti vraj minulosť veľmi nezaujíma, a nie vždy majú záujem o spoločnosť starších ľudí. Dodáva však, že „keď sa to v nich prebudí, napríklad ak má starý rodič na deti čas a vie pútavo rozprávať, vtedy ich záujem o minulosť, ako aj vzťah k starším ľuďom, silnejú.“
Ak súhlasia obe strany, je to dobré riešenie
Sociológ Peter Ondrejkovič je za to, aby rodičia, ak je to možné, dávali svoje deti počas prázdnin starým rodičom. „Spoločné bývanie a chvíle strávené spolu vedú deti k tomu, aby pochopili, že starí rodičia sú takí istí ľudia ako oni, a že raz aj ony budú také. Môžu spolu nadviazať vzťahy, každodenný kontakt, ktorý je iný, ako keď sa vidia párkrát do roka. Prázdniny u starých rodičov vrele odporúčam.“
Aj tu však môže nastať zádrhel – starí rodičia môžu starostlivosť o dieťa odmietnuť. „Ja som si už starostí s deťmi užila dosť, na staré kolená chcem mať pokoj,“ frfle asi 65- ročná babka.
„Pomôžem na krátko, keď je treba, ale na dlhšiu dobu nie. Aj som to dcére povedala, nech mi cez prázdniny dá s deťmi pokoj. Budem len oddychovať.“
Aj deti môžu spoločnosť starších, nebodaj aj trochu ufrfľaných starkých odmietnuť.
„K tej starej smradľavej babke? Nikdy!,“ nedáva si servítku pred ústa šesťročná Simonka.
Ak nechcú, nenúťme ich
Čo s tým? Psychológovia sa zhodujú – ak jedna alebo druhá strana nechce, netreba ich k tomu nútiť.
„Dnes je veľa starých rodičov, ktorí nemajú čas ani energiu starať sa o deti, hlavne ak ich je viac. V tom prípade je možné robiť kompromisy, napríklad rozdeliť deti a dať ich obom starým rodičom. Ak starí rodičia vôbec neprejavujú o vnúčatá zájem, tak ich jednoznačne nesmieme siliť,“ myslí si školská psychologička Mária Šimčáková. „Platí to aj u detí. Stane sa, že po zlej skúsenosti si k nim narušia vzťah. Často sa to stáva napríklad u detí rozvedených rodičov, ktoré potom musia od starkých počúvať nevhodné reči o druhom partnerovi. Vtedy by mal rodič hľadať iné riešenie – kamarátov, niekoho z rodiny. Mal by sa opýtať dieťaťa, čo by chcelo robiť, kam ísť, a podľa jeho nápadov nejako zostaviť plán na leto.“ SOŇA REBROVÁ