Známky po bojoch tu vidieť na každom kroku. Keď sa prechádzame k pláži,vidieť veľa hrobov padlých vojakov, ktoré sú len provizórne vyrobené z hŕby kamenia a položenej prilby na hrobe.Ďalej sa pri pláži stretávame s hŕbou prázdnych nábojníc, zhorených a ro
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
V prvom rade musím spomenúť, že táto krajina patrí medzi najchudobnejšie krajiny na svete. Štát Eritrea sa po dlhoročnej vojne s etiópčanmi osamostatnila, a prakticky odrezala prístup Etiópie k moru, pretože okrem Masawi bol druhým najdôležitejším prístavom práve Assab. Takže známky po bojoch tu vidieť na každom kroku. Keď sa prechádzame k pláži,vidieť veľa hrobov padlých vojakov, ktoré sú len provizórne vyrobené z hŕby kamenia a položenej prilby na hrobe.Ďalej sa pri pláži stretávame s hŕbou prázdnych nábojníc, zhorených a rozstrieľaných áut, takže všade samí neporiadok.A takýto neporiadok panuje aj na uliciach, kde cítit všadeprítomný smrad spojený s takmer žiadnou hygienou miestneho obyvateľstva.
A ked hovoríme o hygiene,domáci majú taký zvyk,najmä muži, že vždy večer sa spolu zídu pri pláži, kde oddelene vykonávajú "veľku" potrebu.Takže ked ideme poobede na pláž, tak cítiť nepríjemný pach z ich výkalov,ktoré sú skoro všade a treba si na ne dávať pozor.Dokonca aj ich miestna eritrejska mena-nakfa je presiaknutá rôznym smradom,takže keď platíme v obchode,hovoríme, že platíme so špinavými peniazmi. Čo sa týka obchodov,tak väčšinou tu prevládajú malé obchodíky s rozličným,hlavne potravinovým tovarom.Toho je tu však veľký nedostatok,takže aj to,čo sa predáva nemá s kvalitou nič spoločné.Do krčmičiek,ktorých je tu dosť si chodíme dať nejaké pivo,ktoré majú iba jeden druh.Je balené v sklenených flašiach 0,3l bez etikety a stoji 6 nakfa /cca 16,- Sk/,ale vôbec nám nechutí. Ľudia tu žijú v podstate z ničoho,malé percento obyvateľov je zamestanané väčšinou vo fabrikách a tovarňach na severe krajiny /Asmara,Masawa/.Je tu veľké riziko nákazy pohlavných chôrob, hlavne kvôli veľkému percentu homosexuality,najmä u mužov.Čo sa týka žien, tak s nimi nie je problém sa po 5 minútach rozhovoru a nejakom drinku uchýliť niekde za roh a ... Ale je to veľmi rizikové, niekedy nepomôže ani ochrana.Čo sa týka náboženstva,polovica obyvateľstva sú moslimovia a zvyšok sú ortodoxní kresťania. Obydlia sú tu postavené prevážne z plechu,alebo kto čo nájde.Všimol som si, že ako pračky používajú napoly rozrezanú pneumatiku,teda plast a do nej nalievajú vodu a tak perú. Doprava je tu prevažne pešia,až na pár automobilov japonskej výroby,hlavne Toyota a Nissan,ktoré sú však v takom technickom stave, že by cez našu STK určite neprešli.Kvalita vozoviek je tu otrasná,čo sa prejavuje hlavne na tlmičoch a zodraných pneumatikách. Jazdí sa tu úplne bez pravidiel, prednosť má vždy silnejšíi, alebo ten, kto viacej trúbi. Avšak prvoradú prednosť majú zvieratá:somáre,kravy a ťavy.Tieto sú vo väčšine prípadov jediným majetkom,takže si ich vážia viacej ako svoj život. Pokiaľ by ste sa chceli prepravit z bodu A do B,tak jedine autobusom. Nie je ničím vynimočným,keď idete autom po opustenej ceste,kde sedí matka s 2 deťmi čakajúca na autobus a pri spiatočnej ceste,povedzme o tri dni tam tu istú ženu nájdete čakať na autobus,pretože je jej jedno,či čaká hodinu,alebo aj 3 dni.Nikto sa tu nikde neponahľa. Ako najlepší prepravca im slúži somár,ktorý je tak vycvičeny,že stačí naňho naložit náklad a on ide aj týždeň do miesta určenia a zase sa vráti späť, odkial prišiel.Takže žiaden zhon a stres,ako je tomu u nás.