Moskva 22. júla (TASR) Stále väčšia časť ruskej verejnosti, spolu s historikmi a niektorými architektmi vyslovuje obavy, že vplyv silných investorov a hlad stavebnej lobby po nových veľkých projektoch nenávratne zmení ráz Moskvy.
Ruská metropola prežíva od polovice 90. rokov neustále zvyšujúcu sa aktivitu stavebných spoločností, pričom stavebné mechanizmy sa stále viac a viac blížia centru. Na rekonštrukciu čakajú v ruskom hlavnom meste stovky vzácnych stavieb, pre investorov sú ale rekonštrukcie pamiatkovo chránených objektov príliš nákladné a nezaujímavé. Oveľa lukratívnejšia je nová výstavba.
Mnohí sa v Moskve ešte nestačili vyrovnať so zánikom hotela Inturist na Tverskej ulici neďaleko Kremľa a už prišiel projekt totálnej prestavby susedného hotela Moskva. Kým o vysokom hranatom hoteli Inturist zo 70. rokov najmocnejší úradník Moskvy, primátor Jurij Lužkov, hovoril ako o pokazenom zube, ktorý musí von, pre stalinistický hotel Moskva z 30. rokov, ktorý je navyše v havarijnom stave, to platí dvojnásobne. Primátor je presvedčený o tom, že v centre Moskvy a len stovky metrov od Kremľa niet miesta pre podradné hotely. Hotel Moskva, podobne ako bývalý Inturist, má dnes tri hviezdičky, ale podľa medzinárodných štandardov by nemal mať ani jednu.
Lužkov sľubuje, že Moskvu nečaká osud Inturistu. Na mieste 22-poschodového socialistického hotela pre turistov zo zahraničia má vyrásť asi desaťposchodový päťhviezdičkový hotel Hilton so 400 izbami. Hotel Moskva Lužkov navrhuje tiež zbúrať, ale zachovať by sa mala fasáda i všetky historicky cenné interiéry. Nový Hotel Moskva má mať rovnaký názov, rovnakú fasádu i rovnaké vonkajšie rozmery. Stará schránka má ukrývať supermoderný prestížny hotel, navyše s podzemným parkoviskom pre 800 áut.
Plány Lužkova vyvolávajú u obyvateľov metropoly rôznorodé reakcie od súhlasu až po kategorický odpor. Podobne reagujú aj historici a architekti.
Kým časť historickej obce sa obáva, že architektonicky cenná stavba zmizne z tváre mesta a nová budova bude len viac alebo menej vydarenou imitáciou, architektov desí predstava, že by Lužkov mohol v prípade hotela Moskva opäť angažovať svojho dvorného architekta Zuraba Cereteliho. Ten vytvoril v Moskve desiatky kontroverzných objektov, ktoré aj po rokoch vedú k vášnivým diskusiám. Jednou zo stavieb Zuraba Cereteliho je aj obrovské podzemné nákupné stredisko na Manežnom námestí. Niekoľkoposchodový komplex luxusných butikov ale prežíva krízu. Tí, ktorým sú drahé obchody určené, nemajú v okolí kde zaparkovať. Hotel Moskva sa nachádza v bezprostrednej blízkosti a Cereteli by novým podzemným parkoviskom mohol napraviť svoju reputáciu.
Motorom, ktorý Lužkova ženie do nových stavebných projektov v centre Moskvy, je nielen prípadný podiel na zisku a zvýšenie prestíže veľkomesta. K ambícii stať sa turistickou metropolou chýba Moskve stále veľmi veľa. Hranice Ruskej federácie v roku 2001 prekročilo 21,6 milióna cudzincov, z toho je len 7,4 milióna považovaných za "skutočných turistov" a podnikateľov. Väčšina z nich sa zastavila v Moskve. Turisti z ekonomicky vyspelých krajín sa v Rusku zdržiavajú v priemere 6,5 dňa a utratia 1350 dolárov.
Nové hotely sú podľa radnice jedným z dôležitých predpokladov, aby sa z Moskvy stal turistický raj. Viac ako hotely však dnešných turistov v Rusku desí "ochota" úradníkov, zlodejstvo taxikárov, stav niektorých vzácnych pamiatok či nelogické otváracie hodiny v múzeách.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) žab