Hanoj 22. júla (TASR) - Napriek svojmu vysokému veku bolo Phamovi Quangovi Giangovi súdené zažiť smutný koniec jeho remesla. Tento 98-ročný starček je asi najstarším Vietnamcom, ktorý denne šliape do pedálov bicyklovej rikše. Vietnamská vláda však od minulého roka neudeľuje licencie pre tieto trojkolesové taxíky, pretože podľa nej zavadzajú v ceste autám a motorkám. Plecnatého Gianga, ktorého stisk ruky je stále taký silný ako za mlada, takáto úzkoprsosť rozčuľuje. "Bola by to veľká hanba, keby sa rikše vytratili. Sú čistejšie a obratnejšie ako autá a motorky," hovorí.
Zvyšných 5000 rikší je však pre zodpovedných zjavne priveľa. Na okrajoch ciest pribúdajú tabule s nápisom "rikše sú zakázané". Toto opatrenie platí aj v hospodárskej metropole Hočiminovo Mesto, v ktorého úzkych uličkách sa zmestí do rikše iba jeden cestujúci. V 50. rokoch tu motorové rikše nahradili svoje zastarané predchodkyne ťahané pešo.
Koniec dvojmiestnych dopravných prostriedkov uvrhlo mnohých majiteľov na pokraj núdze. Štyridsaťpäťročný Phan Van An prišiel pred siedmimi rokmi do Hanoja, aby skúsil šťastie ako vodič rikše. Odvtedy krkolomne kľučkuje medzi výtlkmi a policajtom platí pokuty za často pochybné priestupky. "Šliapanie do pedálov je najľahšia časť práce," vraví. Horšie sú zákazové tabule a konkurencia taxíkov, ktorej sa veľmi ťažko odoláva.
An pracuje od deviatej ráno do polnoci. Zarobí si 35 dolárov mesačne - nie je to veľa, ale stačí to na prežitie a na zaplatenie postele v spoločnej spálni s ďalšími vodičmi. Späť na vidiek, kde niet žiadnej práce, za nič na svete nechce. Ako väčšina jeho kolegov je však aj on flexibilný. Vedel by sa živiť predávaním vstupeniek, čistením topánok alebo inými zamestnaniami. "My Vietnamci sme z iného cesta ako Európania," tvrdí hrdo.
Pham Quang Giang si starosti o budúcnosť robiť nemusí. Je si istý, že sa oňho postará jeho 16 detí. Ťahanie rikše je však jeho vášeň. Jeho manželka si myslí, že je na to starý. "Už niekoľkokrát chcela rikšu predať. Ale vždy som po ňu včas prišiel," povedal Giang.