Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1253 a pochádza od uhorského kráľa Bela IV.
Vďaka svojej polohe mali v minulosti Vítkovce strategický význam, pretože chránili vstup do Hornádskej kotliny západným smerom a v Slovenskom Rudohorí sa nachádzali aj dostupné povrchové zdroje medenej rudy. Obec bola z jednej strany chránená strmými skalami nad Hornádom a zo strany sedla zvaného Vlčí dol masívnym valom, pod ktorým sa v teréne ešte aj dnes rysuje jeden pás opevnenia. Poloha Vlčí dol bola osídlená ľudom pilinskej kultúry.
Hoci zatiaľ archeológovia na území Vítkoviec nemajú dôkazy o slovanskom osídlení, môžeme predpokladať, že slovanské sídlisko sa východne od vítkovského kostola nachádzalo, pretože takéto umiestnenie je typické pre situovanie slovanských veľkomoravských osád.
Slovanské okolie Vítkoviec dokladajú aj pôvodné mená prítokov Hornádu a názvy kopcov či chotárnych častí nachádzajúcich sa v blízkosti obce. Tie však už poznáme zo zachovaných stredovekých listín.
V súčasnosti žije vo Vítkovciach viac ako päťsto obyvateľov a okrem bežnej vybudovanej infraštruktúry im najviac chýba kanalizácia a vodovod. Pre nedostatok finančných prostriedkov sa doposiaľ ešte ani nezačalo s ich realizáciou. Prístupové cesty do obce sú vyhovujúce.
V obci sa nachádza kostol sv. Filipa a sv. Jakuba, v ktorom je maľba o sv. Ladislavovi zo 14. storočia a zaujímavý je celý interiér chrámu.
Okolie obce poskytuje možnosti na rozvoj cestovného ruchu v blízkosti jej okolia. Vzdialenosť od obce na využitie možností cestovného ruchu je od 12 do 20 km. Najbližšie ubytovanie a stravovanie poskytuje 2 km vzdialený penzión Sypanec v Spišskom Hrušove, občerstviť sa možno v Spišskom Hrušove a v Chrasti nad Hornádom.