Ruiny hradu Šášov
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
K najzaujímavejším určite patrí zrúcanina hradu Šášov. Stačí si iba sadnúť v Žiari na mestskú hromadnú dopravu, ktorá vás dovezie až do Šášovského Podhradia. Strmým svahom sa potom k zrúcanine dostanete približne o dvadsať minút. Šášov sa prvýkrát v historických dokumentoch spomína v roku 1253. Spolu s neďalekým Revišťom chránil priechod cez Hronský úval. V 14. storočí ho vlastnil štiavnický komorský gróf, neskôr ho kráľ Žigmund daroval manželke Barbore. V polovici 15. storočia sa hradu zmocnil Ján Jiskra z Brandýsa. Do roku 1647 bol sídlom lúpežného rytierskeho rodu Dóczyovcov. V čase protihabsburských povstaní hrad výrazne poškodili, v 18. storočí skazu dovŕšili cisárske vojská. Dnes je hrad iba príťažlivou zrúcaninou. Skladá sa z užšieho vnútorného hradu a o niečo nižšie položeného predhradia. Túto časť v minulosti chránil pevnostný oblúk, súčasťou bola aj okrúhla bašta. Vysoko nad dolnou bránou sa vypínal palác, zabezpečený pri svahu hranatou vežou. Keďže hrad leží na slnečnom kopci, v minulých rokoch tu zaznamenali aj zvýšený počet vreteníc. Upozorňovali na to aj informačné tabule. V tomto roku už takéto tabule na svahu nenájdete, dobrá pevná obuv však nikdy nie je zbytočná. Hady majú totiž vo všeobecnosti radi slnečné, kamenisté miesta.
Aj samotný Žiar nad Hronom ponúka niekoľko zaujímavostí. Dodnes prechádza mestom pomyselná hranica medzi starým a novým mestom. Keďže Žiar sa v minulosti nazýval Sv. Kríž nad Hronom, obyvatelia starého mesta sa dodnes nazývajú Krížanmi.
Tu stoja aj dve pozoruhodné pamiatky. Renesančno-barokový kaštieľ, bývalé biskupské sídlo, kde dnes sídli obchodná akadémia, a klasicistický dvojvežový kostol. V krypte kostola je pochovaný Štefan Moyzes, banskobystrický biskup, prvý predseda Matice slovenskej. Ak sa vám podarí zavítať do Žiaru počas jarmoku či niektorého z výročných sviatkov, určite ochutnajte tunajšie hurky - jaternice. Tie boli v minulosti známe na všetkých jarmokoch a kvôli ich neodolateľnej chuti prezývajú obyvateľov mesta dodnes aj hurkármi.
Z blízkeho okolia si nenechajte ujsť kostolík v Horných Opatovciach. Túto dedinku vysťahovali krátko po tom, čo v jej blízkosti vystavali gigant - žiarsku hlinikáreň. Z jednej z najvýznamenjších obcí regiónu ostalo iba torzo - spomenutý kostolík, budova školy a pamätník s maketou obce. Tu sa stretávajú bývalí rodáci a aspoň pri makete spomínajú, kde sa hrávali, kde stála krčma a kde chodili do farskej záhrady kradnúť jablká. Opatovskí rodáci sa všemožne snažia aj o to, aby sa im chátrajúci kostolík podarilo zachrániť. Do jeho interiéru sa dostanete bez väčších problémov. Stačí zaklopať vzadu v sakristii a otvorí vám svojrázny deduško, ktorý tu aj žije.
KVETA FAJČÍKOVÁ