SME
Pondelok, 8. august, 2022 | Meniny má Oskar

Dubrovník – raj podľa Bernarda Shawa

Človek – divotvorca v harmónii s prírodou a všetkými bôžikmi, hnanými prívalmi vĺn Jadranu, sa v Dubrovníku postarali o zázrak, ktorý si v roku 1979 osvojila aj organizácia UNESCO a jeho historické jadro zovreté hradbami zaradila do celosvetového zoznamu


Pohľad z mestských hradieb na pevnosť Lovrijenac a terasovité zákutia Dubrovníka.


Každé ráno ožíva historická časť Dubrovníka od prístavu až po samý vrchol mestských hradieb, nad ktorými sa hrdo vypína Minčeta.


Mestská zvonica (Gradski zvonik) postavili domáci majstri v roku 1444 a je vysoká 31 metrov.

pamiatok kultúrneho dedičstva. A tak nie div, že jedna z najospevovanejších perál blankytného pobrežia Jadranu s priľahlými ostrovmi so sugestívnou históriou a reťazcom moderných a skvele vybavených hotelových a rekreačno-športových zariadení patrí k najvyhľadávanejším cieľom poznávacej turistiky ako aj dovolenkového pookriatia.

Dubrovník pôsobí na každom kroku ako večne roztvorená kniha úctyhodnej histórie, tradícií, architektonických skvostov a významných ľudí, ku ktorým sa je hodno vracať. Avšak tak ako dokáže rozjímavo na návštevníka zapôsobiť pátosom čistučkých uličiek vydláždených bielych kameňom, rovnako aj prigniavi dušu pri pomyslení na poslednú bratovražednú vojnu o chorvátsku nezávislosť. Okupáciu a teror Juhoslovanskej národnej armády, takpovediac v priamom prenose televíznych kamier od jesene 1991 však Dubrovník prežil. Dnes zostáva nemým svedkom nezmyselnej agresie iba mapa pri bráne Starého mesta, na ktorej je zakreslený každý zbombardovaný dom, delostreleckými granátmi zničená strecha. V kontraste s tým, čo tu človek vidí dnes, iba s odstupom desaťročia, to pôsobí viac ako dojímavo. Obdivuhodne rýchlo sa Dubrovník znovu postavil na sebavedomé nohy svojej niekdajšej slávy.

Tá je nepominuteľná. Od historických legiend zo 7. storočia, keď mesto vznikalo na popole neďaleko spustošeného rímskeho mesta Epidaurum (na miestach súčasného Cavtatu), ktoré v roku 614 obsadili a zničili Avari so Slovanmi, cez nadvládu Byzancie do 12. storočia až po postupné vymaňovanie sa spod okov Benátok. V slnečnom roku 1358 vznikla samostatná republika RESPUBLICA RAGUSSINA (Republika dubrovnická), pilierom ktorej sa stal námorný obchod. Nastal neuveriteľný rozmach (veď ešte v 18. storočí mal Dubrovník svoje konzulárne úrady v 80-ich mestách Európy!), s podporou umnej diplomacie nielenže vzrástol blahobyt obyvateľov, ale významne sa rozvíjala aj veda a umenie.

Prvé chorvátske verše vznikli v 15. storočí, o storočie neskôr to bolo skvelé dramatické dielo Marina Držiča, vrcholy tvorby dodnes ospevovaného barokového básnika Ivana Gunduliča, tvorcu výnimočného eposu Osman, autora nádherných veršov o slobode. Nevraviac už o architektonických skvostoch, doslova na každom kroku vrátane 1940 metrov dlhých hradieb vôkol celého Starého mesta, dosahujúcich na niektorých miestach šírku až šiestich metrov. Aj tie, podobne ako majestátna veža Minčeta (v prvotnej podobe vystavaná už v roku 1319), pevnosť Lovrijenac (na skale vysokej 37 metrov sa v povestiach spomína už v 11. storočí!), či úchvatný františkánsky kláštor (r. 1317) s knižnicou svetového významu. Rektorský palác (Knežev dvor), jednu z najvýznamnejších pamiatok svetskej reprezentatívnej architektúry na celom pobreží Jadranu, vybudovali po požiari v roku 1435 nanovo. Chytľavá promenáda Placa (Stradun) dostala svoju dnešnú podobu po hrôzostrašnom zemetrasení v roku 1667. To sú však stále iba zlomkami tisícorakej mozaiky, ktorá nenechá ľahostajným žiadneho návštevníka mesta.

Vlastne – ako to raz o perle južného pobrežia Jadranu povedal Bernard Shaw? „Tí, ktorí hľadajú raj na zemi, musia prísť a vidieť Dubrovník.“ Veľký tvorca slova naozaj v ničom nepreháňal.

ĽUDO POMICHAL

FOTO – AUTOR

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  3. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  4. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  5. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila
  1. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
  2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  3. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
  4. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  5. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  6. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  7. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  8. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 9 785
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 7 216
  3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 6 425
  4. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 317
  5. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 533
  6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 701
  7. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 491
  8. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články 2 120
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Vladimír Benčík: Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami
  2. Blanka Ulaherová: Konečne opäť Bosna
  3. Martin Majzlan: Skaza a tragédia Aralského jazera
  4. Ján Komrska: Hora Harvard, Kolorádo
  5. Aleš Tvrdý: Vlakom po Európe
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
  7. Soňa Fröhlichová: Na švajčiarskej hore Mont Fort servírujú syrové fondue vo výške 3300 metrov nad morom
  8. Irena Šimuneková: Na návšteve u susedov - Strážnice a okolie časť 1.
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 97 499
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 26 652
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 587
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 7 459
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 7 362
  6. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 272
  7. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 4 179
  8. Ján Valchár: Ako Rusko na kozmonautov nemalo, ale flotilu lietadlových lodí budovať chcelo 3 220
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
SkryťZatvoriť reklamu