SME
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Dubrovník – raj podľa Bernarda Shawa

Človek – divotvorca v harmónii s prírodou a všetkými bôžikmi, hnanými prívalmi vĺn Jadranu, sa v Dubrovníku postarali o zázrak, ktorý si v roku 1979 osvojila aj organizácia UNESCO a jeho historické jadro zovreté hradbami zaradila do celosvetového zoznamu


Pohľad z mestských hradieb na pevnosť Lovrijenac a terasovité zákutia Dubrovníka.


Každé ráno ožíva historická časť Dubrovníka od prístavu až po samý vrchol mestských hradieb, nad ktorými sa hrdo vypína Minčeta.


Mestská zvonica (Gradski zvonik) postavili domáci majstri v roku 1444 a je vysoká 31 metrov.

pamiatok kultúrneho dedičstva. A tak nie div, že jedna z najospevovanejších perál blankytného pobrežia Jadranu s priľahlými ostrovmi so sugestívnou históriou a reťazcom moderných a skvele vybavených hotelových a rekreačno-športových zariadení patrí k najvyhľadávanejším cieľom poznávacej turistiky ako aj dovolenkového pookriatia.

Dubrovník pôsobí na každom kroku ako večne roztvorená kniha úctyhodnej histórie, tradícií, architektonických skvostov a významných ľudí, ku ktorým sa je hodno vracať. Avšak tak ako dokáže rozjímavo na návštevníka zapôsobiť pátosom čistučkých uličiek vydláždených bielych kameňom, rovnako aj prigniavi dušu pri pomyslení na poslednú bratovražednú vojnu o chorvátsku nezávislosť. Okupáciu a teror Juhoslovanskej národnej armády, takpovediac v priamom prenose televíznych kamier od jesene 1991 však Dubrovník prežil. Dnes zostáva nemým svedkom nezmyselnej agresie iba mapa pri bráne Starého mesta, na ktorej je zakreslený každý zbombardovaný dom, delostreleckými granátmi zničená strecha. V kontraste s tým, čo tu človek vidí dnes, iba s odstupom desaťročia, to pôsobí viac ako dojímavo. Obdivuhodne rýchlo sa Dubrovník znovu postavil na sebavedomé nohy svojej niekdajšej slávy.

Tá je nepominuteľná. Od historických legiend zo 7. storočia, keď mesto vznikalo na popole neďaleko spustošeného rímskeho mesta Epidaurum (na miestach súčasného Cavtatu), ktoré v roku 614 obsadili a zničili Avari so Slovanmi, cez nadvládu Byzancie do 12. storočia až po postupné vymaňovanie sa spod okov Benátok. V slnečnom roku 1358 vznikla samostatná republika RESPUBLICA RAGUSSINA (Republika dubrovnická), pilierom ktorej sa stal námorný obchod. Nastal neuveriteľný rozmach (veď ešte v 18. storočí mal Dubrovník svoje konzulárne úrady v 80-ich mestách Európy!), s podporou umnej diplomacie nielenže vzrástol blahobyt obyvateľov, ale významne sa rozvíjala aj veda a umenie.

Prvé chorvátske verše vznikli v 15. storočí, o storočie neskôr to bolo skvelé dramatické dielo Marina Držiča, vrcholy tvorby dodnes ospevovaného barokového básnika Ivana Gunduliča, tvorcu výnimočného eposu Osman, autora nádherných veršov o slobode. Nevraviac už o architektonických skvostoch, doslova na každom kroku vrátane 1940 metrov dlhých hradieb vôkol celého Starého mesta, dosahujúcich na niektorých miestach šírku až šiestich metrov. Aj tie, podobne ako majestátna veža Minčeta (v prvotnej podobe vystavaná už v roku 1319), pevnosť Lovrijenac (na skale vysokej 37 metrov sa v povestiach spomína už v 11. storočí!), či úchvatný františkánsky kláštor (r. 1317) s knižnicou svetového významu. Rektorský palác (Knežev dvor), jednu z najvýznamnejších pamiatok svetskej reprezentatívnej architektúry na celom pobreží Jadranu, vybudovali po požiari v roku 1435 nanovo. Chytľavá promenáda Placa (Stradun) dostala svoju dnešnú podobu po hrôzostrašnom zemetrasení v roku 1667. To sú však stále iba zlomkami tisícorakej mozaiky, ktorá nenechá ľahostajným žiadneho návštevníka mesta.

Vlastne – ako to raz o perle južného pobrežia Jadranu povedal Bernard Shaw? „Tí, ktorí hľadajú raj na zemi, musia prísť a vidieť Dubrovník.“ Veľký tvorca slova naozaj v ničom nepreháňal.

ĽUDO POMICHAL

FOTO – AUTOR

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 513
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 27 906
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 376
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 085
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 810
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 322
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 477
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 538
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 270
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 5 011
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu