Partenon, miesto, kde sa stretávali bohovia. Postavia pod Akropolou múzeum? FOTO - ČTK/AP
Briti sa v 19. storočí správali ako páni ľudstva a v ich zbierkach skončili tisíce predmetov obrovskej historickej a umeleckej hodnoty. To, či ich majú právo vlastniť, je veľmi otázne - Gréci od roku 1983 stupňujú snahu dostať z Britského národného múzea vzácne mramorové dosky z Partenonu.
Chceli by to stihnúť ešte pred začiatkom letných Olympijských hier v Aténach, a tak začínajú so stavbou fantastického múzea, pred ktorým by sa Veľká Británia mala konečne skloniť a vrátiť reliéfy a sochy. Najnovšie informácie priniesol britský denník The Guardian.
Miesto bohov a buldozérov
Akropolis - slávny kopec s ešte slávnejšími pamiatkami, na ktorom sa mali stretávať bohovia. Na jeho úpätí má vyrásť múzeum. Presne na mieste, kde je unikátne archeologické nálezisko so starovekými pamiatkami - staré kresťanské mesto a rímske kúpele.
Najstaršie nálezy sú z obdobia neskorého neolitu, najmladšie z byzantského obdobia. Sú to najlepšie informácie o tom, ako sa menili Atény. Napriek tomu na toto miesto prišli buldozéry aj muži s čakanmi, zbíjačkami a pustili sa do práce.
Profesor Giorgos Dontas, prezident Aténskej archeologickej spoločnosti a bývalý riaditeľ Akropoly je zhrozený a hovorí o vedeckom hriechu. „Miesto, ktoré vybrali pre nové múzeum, je osudové. Je to zločin. Ľudia si začnú uvedomovať, aká obrovská chyba sa stala, až keď uvidia, že múzeum je spolovice hotové,“ povedal pre The Guardian.
Petícia archeológov
Petíciu odsudzujúcu „kultúrne barbarstvo“ podpísalo asi 300 významných archeológov a architektov. Jeden poslanec dokonca podal podanie na najvyšší súd proti tým, ktorí „chcú zničiť naše kultúrne dedičstvo“.
Aby mohli byť položené základy, na mieste náleziska bude treba vyhĺbiť veľké a hlboké diery. „Ako môžeme žiadať o dosky z Británie, keď ničíme svoje vlastné,“ pýta sa Dontas.
Vzniknúť má stavba, ktorá zaváňa megalomanstvom. V budove je už vyhradený veľký priestor pre mramorové dosky a plastiky z Partenonu. Väčšinu z nich vlastní od roku 1816 Britské múzeum. Symbolizujú hodnoty starých, klasických Atén.
Olympijský ruch
Potom ako rástla kritika umiestnenia múzea, odložil grécky minister kultúry Evangelos Venizelos minulý týždeň položenie základného kameňa. Kritiku, že budú navždy stratené nálezy obrovskej historickej ceny, nedávno odmietol. „Kdekoľvek v Aténach začnete s vykopávkami, dostanete sa k starovekým pamiatkam. Múzeum bude postavené do roku 2004,“ povedal pre The Guardian. Jeho súčasťou majú byť aj nálezy, o ktoré sa tak obávajú archeológovia. Tie však neboli vedecky zapísané a ohodnotené.
Spor sa vedie aj o architektonické riešenie. Kritikom sa nepozdáva, že múzeum by malo byť presklené. Zástancovia tvrdia - bude to skvelé - jedným okom budete sledovať vystavené dosky a druhým môžete pozerať na Akropolu, miesto, kde pôvodne stáli.
V tejto chvíli je na Akropole obrovský ruch. Všetko by sa malo dať do poriadku do začiatku letných olympijských hier v roku 2004, aby mali turisti ťahák navyše. Toľko reštaurátorov tam ešte za 150 rokov, odkedy sa začalo s konzervovaním pamiatok, nebolo. Stavba Akropoly pritom trvala menej než 50 rokov.
(mch)
Ako cestovali dosky z Grécka do Británie
Ako sa dostali z Atén do Londýna dva a pol tisíc rokov staré mramorové dosky? Začiatkom 19. storočia ich previezol britský diplomat lord Elgin. Milovník umenia a veľvyslanec v Turecku ich kúpil od tureckých úradov. Grécko bolo vtedy pod tureckou okupáciou. Neskôr ich predal vláde, ktorá ich nechala vystaviť v londýnskom múzeu. Atény dodnes tvrdia, že to bola krádež a celé dielo je svetovým kultúrnym dedičstvom, ktoré by sa malo vrátiť na pôvodné miesto.
Elginovu zbierku umeleckých predmetov z Partenonu tvoria mramorové dosky reliéfu, ktorý pôvodne obkolesoval celú stavbu zasvätenú bohyni Aténe (tá je mimochodom bohyňou múdrosti, ktorá, zdá sa, pri riešení grécko - britského problému chýba). Dosky zdobí 400 ľudských postáv a 200 zvierat z gréckej mytológie. Až do roku 1687 neboli tieto vlysy vôbec poškodené, ale výbuch muničného skladu pri obliehaní Atén benátskym loďstvom zasiahol aj Partenon a spôsobil nenapraviteľné škody.
Vrátenie tohto diela do Grécka podporujú v Británii aj niektorí ľavicoví politici, alebo známe herečky Julie Christieová, Judi Denchová a Emma Thompsonová. Vláda aj Britské múzeum sa ale zatiaľ ku všetkým gréckym návrhom stavali rezervovane a pripomínali, že Grécko sa dostatočne nestará o pamiatky, ktoré má doma. (mch, tasr)