Na existenciu a fungovanie zoologických záhrad sa môžete pozerať z dvoch uhlov. Radikálny názor hovorí, že ide o miesta, kde uväznené zvieratá len neznesiteľne trpia, a preto treba všetky podobné zariadenia zrušiť.
To, že zoologická záhrada môže byť miestom rodinnej zábavy, vzdelania, ale i miestom, kde okrem iného zachraňujú ohrozené druhy pred vyhynutím, vám možno dokáže návšteva safari Zoo v severočeskom Dvore Králové. Po tom, ako pred niekoľkými rokmi zatvorili safari v rakúskom Ganserndorfe, je to najbližšia možnosť, kde sa dajú vidieť voľnejšie žijúce africké zvieratá. Tento rok dokonca pribudla aj novinka – medzi pasúcimi sa zvieratami sa môžete previezť aj autom.
Radšej ma obehnite Už od vstupnej brány je to fascinujúci pohľad. Idete si pomaly v aute a len akoby mimochodom si všimnete, že sa vedľa niečo hýbe. Zastavíte a zistíte, že z dier v malom kopčeku vytŕčajú hlavu malé surikaty. Cesta, na ktorej sa nedá zablúdiť, vás spoľahlivo prevedie po jedenástich častiach záhrady, imitujúcich jednotlivé časti Afriky.
V prvej časti päťdesiathektárovej záhrady, nazvanej Karibu Sana (po svahilsky to znamená Vitajte), návštevníkov víta dvanásť živočíšnych druhov – pakoňmi a buvolcami počnúc a žeriavmi končiac. Je trochu nával a autá (najmä s českými, so slovenskými, s poľskými a nemeckými značkami) idú za sebou.
Po celej šesťkilometrovej ceste sú plochy, na ktorých sa dá zastaviť, dať sa predbehnúť netrpezlivejšími návštevníkmi a obdivovať zvieratá. V druhej a tretej časti záhrady sú to zvieratá z oblasti Sahelu (jednohrbá ťava či osol somálsky) a africké domáce zvieratá (koza kamerunská či najmenšie plemeno dobytka na svete dahome).
Nosorožce tu nie sú len na zábavu. Královodvorská zoo sa venuje
ich chovu 35 rokov, aby ich premiestnila do voľnej prírody
Od klietok k safari Královodvorská zoologická záhrada vznikla na území pôvodného súkromného parku s kópiou renesančného zámku, ktoré dal v roku 1905 postaviť továrnik Richard Neumannn. Po znárodnení textilného priemyslu vzniklo v budove mestské vlastivedné múzeum, ktorého súčasťou sa postupne stali aj klietky s európskymi zvieratami. Za oficiálny začiatok slávnej zoo sa však považuje dátum 9. máj 1946.
Záhrada mala v tom čase len 6,5 hektára, ale už v prvých rokoch sa tam podarila zaujímavá vec – adaptácia pôvodného palmového skleníka na tropický pavilón s opicami, vtákmi a prvým královodvorským levom. V nasledujúcich desaťročiach sa neustále zväčšovala plocha záhrady i počet druhov, ktoré v nej žili.
Najvýznamnejšia zmena nastala v sedemdesiatych rokoch, keď zoo pod vedením svojho legendárneho riaditeľa Josefa Vágnera zorganizovala osem expedícií do rôznych afrických krajín a priviezla okolo dvoch tisíc zvierat. Dnes je záhrada nielen najväčším chovateľom afrických zvierat v Európe, ale tiež jedinečnou genetickou bankou afrických kopytníkov. Posledný dôležitý medzník prišiel v roku 1989, keď v zoo otvorili safari pre verejnosť. Expozície a výbehy začali čo najvernejšie imitovať prirodzené prostredie. Zábradlia zrušili a budovy zakryli vegetáciou.
Návštevníci, ktorí prišli bez auta, nemusia zúfať. Po šesťkilometrovej
trase ich povozí miestny dvojposchodový safaribus
Zebra v okienku Diváci tak môžu zastať pri zvieratách oveľa dlhšie. Výhodou to je najmä v štvrtej časti záhrady, vyhradenej pre gepardy. Tých sa tu od roku 1988 narodilo už 67, ale napriek množstvu sa v hustom poraste úspešne schovávajú a preto si na ne treba aj počkať. Oveľa lepšie je to v časti Okawango s vodným vtáctvom a tiež v časti Serengeti, nazvanej podľa národného parku v Tanzánii s antilopami, pakoňmi, so zebrami, s voduškami a tiež nebezpečne vyzerajúcim dobytkom watusi.
Hoci to nikto nečaká, aj na safari sa môže stať, že uviaznete v zápche. V našom prípade ju spôsobila zebra, ktorá sa postavila krížom cez cestu a nedovolila autám pokračovať. Po niekoľkých minútach si to však rozmyslela a pomaly sprevádzala prvé auto, až kým po niekoľkých stovkách metrov neprešla na druhú pastvinu.
Magnet na turistov Už na prvý pohľad je jasné, že Zoo Dvůr Králové je úplne iná ako ostatné záhrady v strednej Európe. Potvrdzuje to aj súčasný riaditeľ košickej zoo Erich Kočner, ktorý predtým pracoval v královodvorskej zoo: „Dvůr Králové má, na rozdiel od Košíc, iné smerovanie. Riešia veľké medzinárodné projekty, ako napríklad návrat severných bielych nosorožcov do Afriky a aktívna práca na drahom projekte ich záchrany pred vyhynutím.
Hľadajú milióny na to, kto zaplatí nákladné Jumbo na ich transport, či dovoz vzoriek moču či trusu, odobratých v rezervácii v Afrike do laboratórií veterinárnej univerzity vo Viedni, kde určia pohlavnú aktivitu či prípadnú graviditu,“ hovorí Kočner.
Navyše, ide o zoo s veľkou publicitou aj v zahraničí, ktorá bola budovaná z centrálnych zdrojov ako vládna priorita a ako výkladná skriňa – veď išlo o prvé a jediné safari vo východnom bloku. Pracuje s rozpočtom desaťnásobne vyšším ako hociktorá slovenská zoo a funguje ako spoľahlivý turistický magnet s polmiliónom návštevníkov ročne.
Ohrozené nosorožce Hoci s autom možno zastaviť kdekoľvek, neodporúča sa (a niekde sa priamo zakazuje) z neho vystupovať. Na celej trase sú len dve miesta, kde je to možné – pri výbehu leva indického a pri deviatom oddelení zvanom Faru s paovcami, pelikánmi či bahnivcom horským. Azda najzaujímavejšou časťou záhrady je predposledné oddelenie Sante Sana s nádhernými žirafami rothschildovými a najmä so „zbierkou“ nosorožcov.
Tá však nie ja samoúčelná – ide totiž o ich záchranu. Všetkých päť dnes žijúcich druhov nosorožcov je ohrozených vyhubením. Ich jediným nepriateľom je, podobne ako v mnohých iných prípadoch, človek. Okrem priameho lovu (presnejšie povedané, pytliactva, pretože nosorožce dnes žijú prakticky len na chránených územiach) sa na ich úbytku podieľa aj likvidácia ich prirodzeného prostredia.
Záchrana V Zoo Dvůr Králové sa venujú chovu nosorožcov už 35 rokov. Celkovo sa ich tu narodilo 45, z toho 33 čiernych, deväť bielych a tri indické. Pretože však ani najlepšia zoo nedokáže imitovať prirodzené prostredie, iniciovala královodvorská záhrada pokus o premiestnenie posledných plodných bielych nosorožcov do prírodných podmienok - do voľnej prírody v Keni.
Nie je to ojedinelý príklad. „Moderné zoo dnes plnia niekoľko základných úloh a jedným z hlavných poslaní je ochrana ohrozených druhov,“ hovorí Erich Kočner. „Je to dlhodobý trend, ktorý sa začal v šesťdesiatych rokoch, keď sa svetové zoo začali viac profilovať ako aktívni bojovníci za záchranu živočíšnych druhov pred ich vyhynutím.
Podľa Kočnera sa od druhej polovice deväťdesiatych rokov ľudia začali aktívne podieľať na záchrane druhov aj „in situ“, teda v pôvodných areáloch výskytu. Či už priamo – poskytovaním odborných znalostí a školených expertov do tímov špecialistov, alebo nepriamo osvetovým pôsobením na verejnosť a organizovaním rôznych finančných zbierok a kampaní na podporu ochranárskych aktivít v rôznych kútoch planéty.
To je oproti minulosti, keď zoologické záhrady kládli dôraz na zábavu a neskôr na vzdelanie, posun vpred. Keď nechceme, aby mnohé živočíšne druhy skončili ako tie z obrazov Zdenka Buriana, ktoré práve vystavujú v Dvore Králové, mali by sme ich v tom podporovať.
Safari v Európe
Slovo safari pochádza zo svahilčiny a znamená dlhú cestu. Kým v minulosti sa ním označovali najmä cesty lovcov po africkej divočine, dnes sa ním označuje aj zoologická záhrada, kde má návštevník možnosť previezť sa autom medzi voľne pobehujúcimi zvieratami. Prvú záhradu tohto typu v Európe – Longleat Safari Park – otvorili v roku 1966 v juhozápadnom Anglicku.
Začiatkom sedemdesiatych rokov otvorili na ostrove ďalších šesť podobných zariadení, z ktorých najpestrejší je asi West Midland Safari Park so šiestimi stovkami zvierat. V tom istom čase vyrástlo safari aj v blízkosti slovenských hraníc, v rakúskom Gänserndorfe, v roku 2004 však šla spoločnosť, ktorá ho spravovala, do konkurzu.
Väčšie šťastie mal severonemecký Serengeti park s 1500 zvieratami, medzi ktorými je aj skupina bielych tigrov. Dva podobné parky fungujú aj vo Francúzsku. Na západe krajiny sa na 130 hektároch rozkladá park Planete Sauvage, kde okrem „bežnej“ africkej fauny chovajú napríklad bizóny a prevádzkujú delfinárium.
To a mnoho ďalších atrakcií majú aj vo švédskom parku Kolmårdens djurpark. Minulý rok sa tu však skončila možnosť prevážať sa medzi zvieratami autami. Autá nahradila nízko jazdiaca lanovka, takže na zvieratá sa návštevník môže pozerať úplne z iného uhla.