Mapa vzdušného priestoru nad Slovenskom.
„Rozumiem, radarový kontakt alfa 2002, stúpajte do hladiny 140,“ hovorí do mikrofónu riadiaci pilotovi. Pred sebou má monitor, množstvo tlačidiel, klávesnicu, počítačovú myš, pedál, na ušiach slúchadlá. V niektorých momentoch je vo vzdušnom priestore nad Slovenskom naraz šesťdesiat lietadiel, ktoré musia riadiť zo zeme.
„Stres riadiacich letovej prevádzky je považovaný za najvyšší zo všetkých povolaní. My sme zodpovední za všetko, čo sa nad nami deje. Keď je hore problém, my ho musíme vyriešiť,“ hovorí riadiaci.
V stredisku riadení letov sedí pri monitoroch naraz osem pracovníkov pre civilné lietadlá, dvaja vojenskí, dvaja pre malé lietadlá a dve asistentky. Každých desať sekúnd sa z niektorých slúchadiel ozýva hlas pilotov, riadiaci urobia za hodinu obrovské množstvo úkonov. Každé lietadlo nad naším územím prijmú, koordinujú jeho let a lúčia sa s ním odkazom na preladenie frekvencie susednej oblasti.
Hádka s pilotom
Na celom svete sa občas opakuje jedna zo scén, keď pilot okamžite nepočúvne pokyny. Riadiaci povedia pilotovi, aby klesal, väčšina okamžite počúvne, ale s niektorými posádkami lietadiel sa riadiaci občas aj naťahujú. Stáva sa, že povedia: „Klesať na hladinu 380.“ Ticho. Po chvíli sa pilot ozve: „Ale my nechceme klesať, my chceme stúpať.“ Riadiaci mu príkaz zopakuje, v lietadle si urobia malú poradu a až potom začnú klesať. Tak sa stane, že kým počúvnu príkaz, uplynie aj jeden a pol minúty.
Rečové problémy
Niektorí piloti majú aj rečové problémy. Sú medzi nimi takí, ktorí po anglicky hovoria veľmi zle a pred splnením každého pokynu si najprv s kolegami na palube urobia poradu, vyhodnotia jej výsledok a po každom pokyne sa pýtajú, prečo klesať alebo stúpať, alebo ísť doprava. Vtedy sa riadiaci letovej prevádzky aj spotí.
Nedávna zrážka dvoch lietadiel nad Bodamským jazerom vo Švajčiarsku otriasla každým, kto riadi letovú prevádzku. Naši však zatiaľ o vine špekulovať nechcú – kým nemajú presné podklady, nepovedia, či bol vinný riadiaci, alebo piloti.
Päť rokov života
Na jednom z monitorov v stredisku riadenia letov sa zrazu objaví signalizácia, že dve lietadlá sú v jednej letovej hladine. O chvíľu je všetko v poriadku. Chyba na kontrolnom systéme naznačovala nebezpečenstvo zrážky dvoch lietadiel. „Občas sa to stane a človeku to vezme päť rokov života. Keď to systém urobí dvakrát denne, je to na polovičný infarkt.“
Práve tento systém mali v osudný deň zrážky ruského tupoleva a nákladného boeingu Švajčiari vypnutý pre údržbu. Posledné neoficiálne informácie hovorili, že riadiaci letovej prevádzky bol v tom čase sám v dvoch sektoroch. U nás sú vždy dvaja v jednom sektore.
Moderné stredisko
Riadenie letov sa delí na tri časti – letiskovú vežu, z ktorej riadia letiskovú plochu a pristávanie, približovacie stredisko, ktoré riadi priblíženie lietadla k letisku, a stredisko riadenia letov, ktoré má na starosti vzdušný priestor nad Slovenskom.
Slovenské stredisko riadenia letov patrí k najmodernejším v Európe. Vzdušný priestor nad Slovenskom majú riadiaci rozdelený zvyčajne do štyroch sektorov – napríklad podľa výšky. Prvý sektor sleduje lety do výšky okolo osem kilometrov, posledný nad jedenásť. Všetci sú v jednej miestnosti okrem ľudí, ktorí sledujú malé lietadlá do výšky 1500 metrov. V stredisku je zdvojený systém. Ak jeden vypadne, pokračujú na druhom.
Dvanásťhodinovky
Riadiaci letovej prevádzky robia dvanásťhodinovky. V každom sektore sú traja. Jeden oddychuje napríklad v miestnosti s televízorom a upokojujúcim akváriom či v bufete, alebo sa ide prejsť. Ďalší koordinuje letovú prevádzku vo svojom sektore (vo svojej výške) na svojom monitore. Hovorí s pilotmi, dáva im pokyny, rozpráva s riadiacimi z okolitých štátov. Druhý ho kontroluje na druhom monitore a debatuje s ľuďmi z druhého sektora. Napríklad či môže poslať do jeho výšky lietadlo. Po hodine sa striedajú. V stredisku riadenia letov je kombinácia skúsených riadiacich, ktorí majú odkrútených už vyše tridsať rokov, ale vidieť tam aj mladších.
Súčasná technika sa s tou pred tridsiatimi rokmi nedá porovnať. „Vtedy sme nemali ani radar. Keď sme boli v roku 1975 na letisku vo Frankfurte nad Mohanom a pýtali sa, aký máme radar, povedal som – žiadny. Vy nemáte radar? Ako riadite? Oni nemohli pochopiť, že sme lietadlá riadili bez toho, aby sme ich videli,“ povedal jeden z riadiacich.
Letecká špička
Dnes sú najfrekventovanejšie oblasti medzi Bratislavou a Jelšavou a od hraníc s Českom po Štúrovo. Najviac lietadiel lieta medzi jedenástou a druhou. „Od jedenástej štartuje a pristáva veľa lietadiel z Viedne a z Budapešti,“ vysvetľuje riadiaci, ktorý riadi lietadlá už 31 rokov. V jeho slúchadlách sa ozýva ženský hlas. „V minulosti pilotovali len muži, ale dnes je stále viac pilotiek. Niekedy sa ich ohlási aj štyri-päť za službu.“
Na monitore si dáva predikcie – ako budú letieť dve lietadlá. „Títo letia z Varšavy dole, títo idú hore a zbližujú sa. Takže to musím vyriešiť.“ Lietadlá, ktoré už prijal, sú na obrazovke bielej farby, ktoré majú letieť cez Slovensko, ale ešte neprešli hranicami a neprijal ich, sú oranžové. Keď odchádza lietadlo zo Slovenska, riadiaci mu oznámi, na akú frekvenciu sa má preladiť.
Ak neprejdú, končia
Piloti sa prakticky permanentne rozprávajú s riadiacimi letovej prevádzky, ktorí sa musia dohadovať aj s inými štátmi. „Keď vidím, že z Rakúska k nám letí lietadlo a ja mám u nás v rovnakej letovej hladine iné lietadlo, mám dve možnosti. Buď počkám, kým preletí naše hranice, ozve sa a odkloním ho, alebo volám rakúskemu kolegovi, aby mi ho už on odovzdal v inej hladine,“ hovorí jeden z riadiacich.
Práca riadiacich letovej prevádzky sa zrýchľuje. Kedysi lietalo ponad slovenské územie iba okolo 450 lietadiel a lietali pomalšie. Vrtuľové lietadlá v minulosti lietali päťstokilometrovou rýchlosťou. Keď leteli oproti sebe, mal riadiaci oveľa viac času ako teraz, keď letia oproti sebe lietadlá deväťstokilometrovou rýchlosťou. Kým vrtuľové letelo od našich hraníc s Českom po Štúrovo do Maďarska 15-16 minút, terajšie preletí za osem minút. Pri zrýchľovaní prevádzky musia byť rýchlejší aj jej riadiaci. Každý rok musia absolvovať kompletnú lekársku prehliadku. Ak ňou neprejdú, končia.
Krízové situácie
Väčšina riadiacich zažila množstvo krízových situácií. Nepríjemné sú aj núdzové klesania. Keď lietadlu napríklad praskne okienko, pilot zahlási – klesám a valí sa dole. Riadiaci musí okamžite odkloniť všetko pred ním a pod ním. Pilotovi sa v takých situáciách aj ťažko rozpráva, takže všetko musia zariadiť mimo neho.
Zaujímavé sú aj klesania na pristátie. Lietadlo križujúce Slovensko vo výške jedenásť kilometrov chce pristáť vo Viedni. Klesá aj cez 25 lietadiel a riadiaci musia zabezpečiť rozostupy, vyhýbanie. Podobné je to pri vzlietaní.
Jeden z riadiacich predpokladá, že v najväčšej špičke bude tento rok ponad nás lietať až tisíc lietadiel denne, z toho 93 percent len preletí, ostatné pristanú. Napriek tejto hustote naši riadiaci nepripúšťajú, že by sa mohlo stať to, čo vo Švajčiarsku. Ako je možné, že sa dve lietadlá môžu zraziť? „Pozrite, koľko je nad nami teraz lietadiel,“ ukazuje riadiaci na obrazovku.
Autor: RICHARD FILIPKOFOTO SME – PAVOL FUNTÁL