Malý tatranský okruh by sa mohol rozšíriť a prepojiť cyklotrasou Slovensko a Poľsko.
SPIŠSKÁ BELÁ. Podľa primátora Spišskej Belej Štefana Bieľaka je to však len jedna z cyklistických trás, ktorú chcú v rámci slovensko-poľskej cezhraničnej spolupráce vybudovať na slovenskej strane Tatier.
"Nasledovať by mala trasa z Tatranskej Kotliny do Ždiaru a zo Ždiaru na poľskú hranicu, všetko však závisí od finančných možností, projekčne to máme pripravené, aj majetkovoprávne je to viac menej vyriešené, pretože sa ide po pozemkoch mesta Spišská Belá a čiastočne obce Ždiar," priblížil Bieľak.
Budú sa snažiť nájsť prostriedky z eurofondov, musia však čakať na vhodnú výzvu. "Nie je to ani projekt, do ktorého by šiel súkromný investor, viem si predstaviť spoločné financovanie zo strany štátu, vyššieho územného celku, mesta a možno nejakého súkromníka," priblížil Bieľak.
53 kilometrov cyklotrás
Na ďalšiu etapu bude podľa neho potrebné získať dva milióny eur. Celkové oprávnené náklady na výstavbu chodníka do Tatranskej Kotliny boli vo výške 1,8 milióna eur. Chodník dlhý deväť kilometrov stál niečo viac ako 1,6 milióna eur. Zvyšok finančných prostriedkov bude v nasledujúcom roku vynaložených na propagačné materiály. Plánom je na podhorí Belianskych Tatier dohromady vytvoriť 53 kilometrov cyklotrás v siedmich etapách.
"Teraz budeme čakať na ďalší model financovania, na jednej strane by sme sa v konečnej podobe chceli napojiť aj na malý tatranský okruh a na druhej strane prepojiť cyklotrasou Slovensko a Poľsko," doplnil Bieľak. Ohľadom turistických trás má primátor vízie obnoviť pôvodné chodníky, ktoré v Belianskych Tatrách boli, no pre rôzne dôvody ich uzavreli. Podľa neho si tieto plány nevyžadujú až také veľké finančné prostriedky, skôr náročnejšiu príprava.
Obnova turistických chodníkov
"Snahou je niektoré aj poľovnícke chodníky obnoviť, ktoré sú vychodené, udržiavané, len oficiálne nie sú v mapách, nevedia o nich bežní turisti," objasnil Bieľak. Predpokladá, že na budúci rok by sa mohlo začať s obnovou turistických chodníkov, v tomto období chcú zabezpečiť predovšetkým administratívnu prípravu. "Chceme to doladiť aj s Krajským úradom životného prostredia, pretože je tam štvrtý a piaty stupeň ochrany prírody," dodal.
Z 29 plánovaných trás sú niektoré, ktoré nevyhoveli posúdeniu vplyvov na životné prostredie. "Návrhy padli, že by to bolo za obmedzených podmienok, možno ako náučné chodníky a limitovaný počet ľudí," zdôraznil Bieľak. Veľmi často sa v tejto súvislosti spomína prechod hrebeňom Belianskych Tatier, ktorý je uzavretý pre verejnosť. Ide o nosnú aktivitu v spomínanom slovensko-poľskom projekte.