Výraznou dominantou Fiľakova na slovensko-maďarskom pomedzí je zrúcanina hradu, ktorý odolal aj tatárskym vpádom v 13. storočí.
Stojí priamo v meste a poskytuje výhľad nielen na Fiľakovo, ale aj na blízke okolie. Z hradného vrchu vidieť predovšetkým na juh, kde dominuje severná časť Cerovej vrchoviny s najvyšším vrchom Karanč.
Vznik hradu O zrode hradu a jeho názve koluje niekoľko povestí. Podľa jednej z nich sa názov hradu odvodzuje od ostražitého ovčiarskeho psa, ktorý mal vždy nastavené uši. Z maďarského slova fülek = ucho vznikol aj maďarský názov Fiľakova (Fülek).
Hrad postavili pri križovatke dôležitých obchodných ciest už v predtatárskom období. V roku 1242 sa spomína medzi hradmi, ktoré sa Tatárom nepodarilo obsadiť. Strategická poloha Fiľakovského hradu neunikla ani Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý si hrad privlastnil. Neskôr sa dostal do zálohu Perényiovcom.
Turci vo Fiľakove V 16. storočí hrad vlastnili Bebekovci, ktorí ho pod tureckou hrozbou dali pred rokom 1551 prestavať a nanovo opevniť. Lenže Turci využili nepozornosť hradnej posádky a v roku 1554 sa moderne opevneného hradu zmocnili takmer bez boja.
K tejto udalosti sa viaže povesť, podľa ktorej sa jeden z Turkov preobliekol za žobráka a dal sa najať do hradnej služby. Neskôr našiel nechránené okienko, ktorým sa dalo nepozorovane dostať do hradu. Správu tajne poslal begovi Hamzovi, a tak Turci prenikli do hradu bez jediného výstrelu.
Hrad zostal v tureckom vlastníctve takmer štyridsať rokov. Stal sa centrom tzv. fiľakovského sandžaku – tureckého správneho okresu, ktorý zahŕňal celé Poiplie. Tak to zostalo až do jesene roku 1593, keď hrad dobyli cisársko-uhorské vojská, ktoré oslobodili aj okolie.
Aj neskôr, počas povstania vedeného Imrichom Thökölym, bol hrad dejiskom urputných bojov. Spojené turecko-kurucké vojská ho nakoniec dobyli, vyplienili a v roku 1682 vyhodili do vzduchu. Fiľakovský hrad sa už z tejto pohromy nespamätal.
Súčasná prehliadka Po roku 1972 časť zrúcaniny zakonzervovali. V roku 2007 vzniklo Hradné múzeum, ktoré o rok neskôr na troch spodných podlažiach päťposchodovej Bebekovej bašty sprístupnilo stálu historickú expozíciu. Návštevníkov oboznamuje s históriou mesta a hradu od prvej písomnej zmienky po zničenie hradu v roku 1682.
Vystavené sú vzácne stredoveké a ranonovoveké nálezy z hradu zo zbierok Slovenského národného múzea (kachlice s vyobrazeniami stredovekých uhorských kráľov a svätcov), pôvodné kľúče od hradu a predmety pochádzajúce z obdobia takmer štyridsaťročnej tureckej okupácie Fiľakova. Na spodnom poschodí možno vidieť hodnotné exponáty z najvýznamnejších archeologických lokalít v okolí Fiľakova.
View Kam na výlet in a larger map
Po stopách Muránskej Venuše
• V obvodovom murive Bebekovej bašty sa nachádza kamenná delová guľa údajne z obliehania v roku 1682.
• Turisti môžu využiť aj náučný chodník, ktorý okrem histórie hradu približuje geologickú minulosť hradného vrchu – zvyšku okrajového tufového valu sopečného krátera.
• V hrade sa začína Cesta Márie Széchyovej, diaľková trasa, ktorá spája dva hrady – Fiľakovský hrad a hrad Muráň. Dosahuje dĺžku 78 km. Pomenovali ju po Márii Széchyovej známej ako Muránska Venuša.
• Návštevu hradu je ideálne spojiť s Fiľakovským jarmokom, ktorý sa tento rok uskutoční 13. augusta pri príležitosti osláv 765. výročia prvej písomnej zmienky o meste a XXI. Palóckych dní.
Tento seriál je pripravovaný v spolupráci s vydavateľstvom DAJAMA.
Autor: Daniel Kollár
