V údolí Slanej severozápadne od Rožňavy na východnom Slovensku stojí takmer rozprávkový dvojposchodový kaštieľ Betliar so štyrmi nárožnými vežami. Reprezentačné lovecké sídlo obklopuje nádherný anglický park s romantickými stavbami, umelou jaskyňou a vodopádom.
Kaštieľ a knižnica Reprezentačnú stavbu, ktorej história je spätá s rodom Andrássyovcov, postavili pod husto zalesnenými svahmi Volovských vrchov na mieste pôvodného hrádku Bebekovcov z 15. storočia. V roku 1578 sa správcom bebekovského panstva stal Peter I. Andrássy, ktorý odštartoval takmer štyristoročnú prítomnosť Andrássyovcov v Gemeri.
Zo správcov sa časom stali majitelia, a tak Andrássyovci postupne prebudovali nielen Krásnu Hôrku, ale aj hrádok v Betliari, ktorý viacnásobná prestavba zmenila na kaštieľ. V roku 1795 postavili v parku pri kaštieli klasicistickú rotundu, do ktorej umiestnili knižnicu.
Návšteva unikátnej knižnice je súčasťou prehliadkovej trasy. Uchováva vyše 15 000 zväzkov predovšetkým teologických, historických, geografických a filozofických diel z 15. až 20. storočia. Napísané sú v 15 rôznych jazykoch, pričom prevládajú diela v latinčine, nemčine a angličtine.
Pozoruhodné sú lekárske knihy pochádzajúce z Trnavskej univerzity a diela Mateja Bela či Jána Amosa Komenského. V zbierke sa nachádza jeho Orbis sensualium pictus z roku 1685. Najvyššie sa však cení po nemecky napísaná Biblia vydaná v roku 1499 v Hagenau.
Železný gróf Súčasnú podobu kaštieľ získal po radikálnej prestavbe v rokoch 1880 až 1886 zásluhou grófa Emanuela I. Andrássyho, ktorého pre podnikanie v baníctve a železiarstve prezývali aj „železný gróf“.
Rodové sídlo prestaval na poľovnícky zámoček a sústredil v ňom veľké množstvo vzácneho nábytku, keramiky, porcelánu, historických zbraní, poľovníckych trofejí a hodnotnej kolekcie asi päťsto obrazov od popredných európskych a uhorských majstrov.
Kaštieľ získal na honosnosti a reprezentatívnosti a stal sa dôstojným miestom, v ktorom Andrássyovci prijímali hostí pozvaných na obchodné stretnutia tradične spojené s poľovačkami. Poslední Andrássyovci opustili betliarske majetky v roku 1944.
Po roku 1945 kaštieľ prešiel do správy štátu a po roku 1952 slúžil ako múzeum. V roku 1995 kolektív pracovníkov Múzea Betliar získal za pamiatkovú obnovu kaštieľa prestížnu medzinárodnú cenu Europa nostra 1995. Od roku 1996 sa Múzeum Betliar stalo súčasťou Slovenského národného múzea.
Jeho vysunutými pobočkami sú aj expozície v hrade Krásna Hôrka a Mauzóleu Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí.
View Kam na výlet in a larger map
Pre každého niečo
- Pri prehliadke kaštieľa si prídu na svoje veľkí aj malí návštevníci. Ženy zaujme najmä expozícia, ktorá sa špecializuje na život a bytovú kultúru šľachty v 18. a 19. storočí, mužov zbrane a poľovnícke trofeje. Deti skôr nadchnú exotické exponáty zvierat z Afriky a Ázie.
- Na výlete v Betliari nemožno vynechať príjemnú prechádzku v parku pri kaštieli, ktorý je nádherný v každom ročnom období. S rozlohou 81 ha je najväčším udržiavaným parkom svojho druhu na Slovensku.
- Do tretice odporúčame navštíviť Mauzóleum Andrássyovcov, ktoré stojí kúsok za obcou Krásnohorské Podhradie vedľa hlavnej cesty z Rožňavy do Košíc. Unikátnu secesnú pamiatku postavili v roku 1904 a dodnes je svedectvom veľkej lásky Františky Hablawetzovej a grófa Dionýza Andrássyho.
Husitský kostolík
Nad dedinkou Lúčka východne od Rožňavy stojí opevnená zrúcanina ranogotického kostolíka, ktorý v 15. storočí slúžil vojskám bývalých husitov ako pevnôstka. Aj preto ho miestni obyvatelia nenazvú inak ako „husitský kostolík“. Romantické miesto je po obnove častým cieľom turistov.
Kostolík postavili v dominantnej polohe nad obcou v druhej polovici 13. storočia (okolo roku 1280). Súčasnú podobu získal v 15. storočí, keď ho približne v roku 1445, počas pôsobenia Jana Jiskru z Brandýsa na Slovensku, jeho vojaci opevnili kamenným múrom so strážnou vežičkou, neskôr využívanou ako zvonica.
Kostolík sa tak premenil na vojenskú pevnosť ovládajúcu údolie, ktorým viedla jedna zo stredovekých ciest z košickej do rožňavskej kotliny. Neskôr sa tu až do prvej svetovej vojny slúžili Sväté omše.
Počas prvej svetovej vojny kostolík vyhorel. Keďže veriaci si priamo v obci v roku 1926 postavili nový chrám, začal postupne chátrať. Niektorí miestni obyvatelia ho navyše začali rozoberať na stavebný materiál. Objekt poškodili aj boje počas druhej svetovej vojny.
Areál kostolíka zarastený kríkmi a zasypaný miestami až 1,5 metrahrubou vrstvou sutiny zachránil pred úplným zánikom projekt obnovy celého objektu, ktorý sa začal realizovať v roku 1978. Úspešne bol zavŕšený v roku 1982. Odvtedy sa zrúcaniny stali vyhľadávanou turistickou atrakciou, ktorá dýcha neopakovateľnou atmosférou.
Autor: Daniel Kollár
