Ak sa chceme vydať po stopách frátra Cypriána, musíme navštíviť Zamagurie. Jeho najatraktívnejším miestom je Červený kláštor – jedinečný kultúrno-historický objekt a najkrajší kláštorný komplex na Slovensku. Je zasadený do prekrásnej prírodnej scenérie Pienin. Stojí v obci Červený Kláštor pri rieke Dunajec pod majestátnym vrchom Tri koruny.
Kartuziáni a kamalduli V roku 1319 dostali mnísi zo Skaly (dnešné Kláštorisko v Slovenskom raji) neďalekú osadu Lechnica, aby na jej území postavili kartuziánsky kláštor. Jeho výstavba sa začala pravdepodobne po roku1320 arehoľa kartuziánov v ňom pôsobila do 16. storočia.
Na začiatku 18. storočia sa kláštor stal majetkom rehole kamaldulov. Jej členovia opravili kláštorné budovy v barokovom slohu, pristavili kostolnú vežu a zriadili pravdepodobne najstaršiu lekáreň na Slovensku.
Kamaldulský kláštor sa stal dôležitým kultúrnym a národným centrom regiónu. Zaslúžil sa o to najmä osvietenecký páter Romuald Hadbavný (1714 až 1780), s ktorým sa o. i. spája prvý preklad Svätého písma do slovenčiny z roku 1750. Kamaldulský kláštor neskôr na základe rozhodnutia cisára Jozefa II. zrušili. Jeho dekrét v Červenom kláštore prečítali 24. apríla 1782, pričom v ten deň bolo v kláštore 17 rehoľníkov.
Fráter Cyprián Najslávnejším mníchom z Červeného kláštora bol nepochybne fráter Cyprián (1724 až 1775). Pochádzal zo Sliezska a do Červeného Kláštora prišiel v roku 1756. Vďaka nadšeniu pre vedu si vyslúžil rozličné prezývky ako „doktor tisícich vied“, „majster tisícich remesiel“ alebo „lietajúci mních“.
Najväčšmi ho preslávil herbár, ktorý tvoril v rokoch 1766 až 1771. Rastliny nehľadal len v Pieninách, vyberal sa za nimi aj ďalej od kláštora, predovšetkým do Belianskych Tatier.
Legendy hovoria aj o tom, že fráter Cyprián skonštruoval lietajúci stroj alebo skôr klzák, na ktorom zletel z vrcholu Troch korún. Užasnutí svedkovia letu aj preto Cypriána nazvali „lietajúci mních“. Frátrove letecké experimentovanie sa však nepáčilo cirkevnej vrchnosti. „Pekelný” stroj na lietanie údajne verejne spálili na námestí v Spišskej Belej a frátra zavreli do doživotnej samotky za červenokláštorné múry.
Červený kláštor Architektonicky najvyspelejšou stavbou v Červenom kláštore je gotický Kostol sv. Antona pustovníka z konca 14. storočia, ktorý prešiel mohutnou barokovou prestavbou.
Vnútorné zariadenie pochádza z 18. storočia. Kláštorné budovy priliehajú ku kostolu zo severnej strany a v ich stavbe možno rozpoznať aj niektoré staršie gotické prvky. Napríklad nástenné maľby z obdobia okolo roku 1520 spolu s neskorogotickou klenbou patria k najcennejším pozostatkom stredovekého kláštora.
Od roku 2008 je v Červenom kláštore sprístupnená múzejná expozícia, ktorú zriadil Pamiatkový úrad SR a CYPRIAN, n. o., v spolupráci s Východoslovenským múzeom. V lete si tu možno pozrieť výstavu Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO či navštíviť divadelné predstavenie v rámci Týždňa divadiel.
View Kam na výlet in a larger map
Splav Dunajca na pltiach
- Pred vchodom do Červeného kláštora je park, ktorý v roku 1972 vyhlásili za chránený areál Pieninské lipy. Chráni 19 vzácnych líp.
- Jednou z najväčších turistických atrakcií Zamaguria je splav Dunajca na drevených pltiach v nádhernej prírodnej scenérii Pieninského národného parku. Trasa v dĺžke8 km(z Červeného Kláštora) alebo14,5 km(z nástupišťa Nokle v Spišskej Starej Vsi) vedie Prielomom Dunajca a končí sa v Lesnici.
- Po splave turisti pokračujú obyčajne pešo alebo sa privezú na koči k chate Pieniny, kde hrá goralská muzika a kde možno ochutnať viaceré goralské špeciality.
- Pltnícka sezóna sa začína zvyčajne 1. mája a končí sa 31. októbra. Plte premávajú denne od 8.00 do 18.00 hod. a na slovenskej strane ich prevádzkujú viaceré pltnícke spoločnosti.
Tento seriál je pripravovaný v spolupráci s vydavateľstvom DAJAMA.
Autor: Daniel Kollár