Pre tých, ktorí sa chcú aj počas letných dovolenkových dní dozvedieť o niečo viac zo života našich predkov, je ideálnym tipom návšteva niektorého zo skanzenov – múzeí v prírode. Na Slovensku ich je desať, avšak len jeden predstavuje tradičnú kultúru a ľudovú architektúru ukrajinsko-rusínskeho etnika.
Ukrajinci-Rusíni dodnes obývajú viac ako dve stovky obcí na severovýchodnom Slovensku pozdĺž slovensko-poľsko-ukrajinskej hranice počnúc najvýchodnejšou dedinou Nová Sedlica v okrese Snina a končiac najzápadnejšou dedinou Osturňa v okrese Poprad. Ich život, zvyky a tvorivosť v ucelenej podobe predstavuje Múzeum ukrajinskej kultúry. Jednou z jeho častí je aj Národopisná expozícia v prírode vo Svidníku.
Pôsobivý skanzen umiestnený nad svidníckym amfiteátrom vo svahovitom teréne lokality Kochanovský breh otvorili začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia. Na ploche približne11 hasa rozkladá malebná dedinka tvorená slamou a šindľom krytými roľníckymi obydliami zo severovýchodu Slovenska.
K typickému prostrediu vidieckych usadlostí s prístupným interiérom patria hospodárske budovy a objekty ako studne, stodoly, sýpky, senníky a chlievy. Charakteristickou súčasťou rozprávkovej expozície sú aj ďalšie dedinské stavby ako vodný mlyn a vodná píla, veterný mlyn, kováčska dielňa, požiarna zbrojnica, obchod a škola.
Prechádzka skanzenom
Hneď na začiatku svidníckeho múzea v prírode stojí kováčska vyhňa, tzv. kuzňa, z dnes už neexistujúcej obce Starina (na jej mieste sa nachádza rovnomenná vodná nádrž) či neďaleký zrubový dom z Kečkoviec. Datovaný je rokom 1905. Pri dome si možno pozrieť malebnú studňu so žeriavom na vyťahovanie vody. Zaujímavá je aj usadlosť chudobného roľníka z Topole z druhej polovice 19. storočia.
Približuje obdobie a prostredie života slávneho rodáka z tejto obce, národného buditeľa zakarpatských Ukrajincov Alexandra Duchnoviča. Svojrázny súbor ľudových stavieb predstavuje usadlosť z Osturne. Je uzatvorená jednotlivými zrubovými stavbami a vysokými drevenými ohradami skoncentrovanými okolo malého štvorcového dvora, takže pripomína miniatúrne opevnenie.
Dominantou múzea v prírode vo Svidníku je drevená cerkev z Novej Polianky z roku 1766, pôvodne zasvätená sv. Paraskeve. Trojitosť členenia na svätyňu, loď a babinec zvýrazňujú smerom na západ sa zväčšujúce malebné vežičky.
„Srdcom“ kostolíka je ikonostas z polovice 18. storočia, ktorý oddeľuje loď od svätyne. Cerkev je funkčná, pravidelne sa v nej organizujú bohoslužby. Prechádzku skanzenom možno zavŕšiť v tradičnej zájazdovej alebo furmanskej krčme s tzv. vozárňou zo začiatku 19. storočia.
View Kam na výlet in a larger map
- Národopisná expozícia v prírode vo Svidníku je v máji až októbri otvorená každý deň do 18.00 hod. Ponúka aj lektorské a sprievodcovské služby a predaj suvenírov.
- Každoročne sa tu organizuje program Poklady ľudu ako súčasť júnových Slávností kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska s ukážkami zvykoslovia a duchovnej kultúry (svadba, veľkonočné zvyky, krstiny, priadky, detské hry, jarmoky, ľudové zábavy a pod.).
- Veľkej popularite sa tešia septembrové Dni remesiel a ľudových tradícií s ukážkami remeselnej výroby a spracovania prútia, dreva, hliny, kovu a kože a medzinárodné majstrovstvá regiónu vo varení pirohov.
- Pre návštevníkov s deťmi sa tu nachádzajú oddychové zóny.
- V drevenom chráme sa okrem bohoslužieb konajú aj cirkevné svadobné obrady.
- Vo Svidníku možno v barokovom kaštieli z 18. storočia navštíviť Galériu Dezidera Millyho. Predstavuje vývoj výtvarného umenia Rusínov-Ukrajincov od 15. storočia po súčasnosť. V expozícii je vystavený vzácny súbor ikon zo 16. až 18. storočia.
Tento seriál je pripravovaný v spolupráci s vydavateľstvom DAJAMA.