Digitálne teplomery včera v meste už okolo poludnia ukazovali 36 stupňov, meteorológovia vtedy namerali čosi vyše 34. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Včera bolo v Bratislave opäť mimoriadne horúco. Od roku 1851, odkedy sa merania robia, namerali najvyššiu teplotu v roku 1853. Desiateho júla vtedy vystúpila ortuť na 33,6 stupňa. Včera popoludní bolo o celý stupeň viac. Podľa prognostika počasia Jozefa Iľka teplota v najbližších dňoch už stúpať nebude. „Pri prechode rozpadajúceho sa studeného frontu sa očakávajú miestami búrky. V piatok by sa mali horúčavy zmierniť na 25 až 30 stupňov.“
Ľudia si často prehrejú byt paradoxne vetraním počas dňa. Námestník riaditeľa Záchrannej a dopravnej služby MUDr. Viliam Dobiáš hovorí: „Aj keď si myslia, že vytvorením prievanu sa ochladzujú, nie je to pravda. V podstate si do bytu napúšťajú prehriaty vzduch a prehrejú celý byt.“ Podľa neho je lepšie mať okná zatvorené, v priebehu dňa len krátko vyvetrať, ak cítime nejaký zápach alebo ak máme pocit, že vzduch je vydýchaný, a to podľa možností zo severnej strany. Vetrať odporúča len zavčas ráno okolo piatej a večer až po západe slnka.
Podľa MUDr. Dobiáša v horúčavách pribúda pacientov. „Je ich o 25 až 30 percent viac, ako býva v inom období roka.“ Kým na jar a na jeseň ošetria záchranári tri-štyri kolapsové stavy za týždeň, a z nich väčšinu v kostoloch počas nedeľných bohoslužieb, len za včerajší deň približne do 14.00 hodiny ošetrili 10 prípadov, najmä s diagnózou kolaps, mdloba alebo odpadnutie, čo sú tri rôzne názvy pre ten istý stav. „Spôsobuje ho veľká strata tekutín potením. Ľudia si veľkosť strát tekutín zvyčajne vôbec neuvedomujú. Aj keď každý vie, že pitný režim treba dodržiavať, ľudia zväčša nepostupujú správne,“ hovorí MUDr. Dobiáš.
Kolabujú väčšinou starší ľudia, ktorí už majú nejaké ochorenie – vysoký tlak, ochorenie srdca, ischemickú chorobu, ľudia tuční a s nadváhou. Horúčavy a v dôsledku nich straty tekutín vlastne len vystupňujú ťažkosti spôsobené ochorením. Kolabujú však aj mladí ľudia, ktorí si mylne myslia, že všetko vydržia.
„Ak vás raz obleje na celom tele pot, čo je v týchto horúčavách bežné, aj keď človek sedí v miestnosti, stratili ste asi liter tekutín,“ upozorňuje MUDr. Dobiáš. Preto aj ľudia, ktorí dodržiavajú pitný režim, sa môžu dostať do problémov. Ak vás v priebehu dňa päť-šesťkrát obleje pot nielen na typických miestach, ale na celom tele, stratili ste päť litrov tekutín. Doplniť takú vysokú stratu tekutín pitím je niekedy aj technický problém.“
Jedzte veľa ovocia a zeleniny
Veľa ľudí trpí počas horúčav nechutenstvom. „To je prirodzené,“ hovorí MUDr. Dobiáš.
„Dôležité je jesť veľa ovocia a zeleniny. Takáto strava je ľahšie stráviteľná, menej zaťažuje tráviaci trakt a tým aj presuny krvi, ktoré vedú ku kolapsom, sú miernejšie.“ V ovocí a zelenine je veľké množstvo vody, bilanciu tekutín v tele si ňou vylepšujeme bez toho, aby sme si to uvedomovali. Broskyne, melóny, uhorky, paradajky obsahujú 80, 90 i viac percent vody. Ak zjete kilový melón, akoby ste vypili 9,5 decilitra tekutín. Ak tekutiny dopĺňate len pitím, môžete mať pocit ťažoby v žalúdku.
Dôležité je aj, čo pijeme
Z minerálnych vôd si treba vyberať tie, ktoré sú označené ako hypotonické. Majú menší objem minerálov, ako je v normálnych telesných tekutinách. Táto voda sa po vypití veľmi rýchlo vstrebáva a človek nemá pocit, že je „naliaty“ alebo že mu žblnká v žalúdku. Hypotonické minerálky urýchľujú trávenie a kolobeh vody v tele. „Či je minierálka hypo- alebo hypertonická sa dočítate na vinete, kde je uvedené zloženie vody. Kto pre chuť nechce piť hypotonickú, môže skúsiť dobrú fintu – zriediť minerálku v pomere 1:1 s pitnou vodou z vodovodu, čím sa aj z hypertonickej vyrobí hypotonická minerálka.“
Dôležitý je tiež rovnomerný príjem tekutín, ktorý treba striedať s potravinami, ktoré obsahujú veľa vody. S pitným režimom treba začať už ráno pri raňajkách, pretože človek sa potí aj počas noci. Deň takto mnohí už začínajú s nedostatkom tekutín.
JANA MARTINKOVÁ