V bývalom panskom sídle starobylého rodu Sztárayovcov na brehu Laborca sú uložené hodnotné zbierky Zemplínskeho múzea. Najväčšie otázniky však vyvoláva neďaleko stojaca rotunda pravdepodobne z veľkomoravských čias.
Na cestu do Michaloviec, centra dolného Zemplína, sa oplatí vydať nielen pre blízkosť rekreačného zázemia pri vodnej nádrži Zemplínska šírava, ale aj za históriou skrytou vo viacerých kultúrno-historických pamiatkach. Najvýznamnejšou z nich je barokovo-klasicistický kaštieľ stojaci na nábreží Laborca.
Počas jeho prehliadky sa možno dozvedieť veľa zaujímavostí aj z menej známej histórie, pričom na niektoré otázky návštevníci ešte ani dnes nedostanú jednoznačnú odpoveď.
Nejasná minulosť Kaštieľ postavili na mieste bývalého nížinného opevneného hradu, ktorý v dávnej minulosti okolité teritórium chránil pred vpádmi nepriateľov. Pôvodne ho tvorila gotická bloková stavba s nárožnými vežami, z ktorých pozorovatelia strážili cestu a most cez Laborec.
Dodnes nie je jasné, kto a kedy dal na tomto mieste postaviť renesančný kaštieľ – predchodcu dnešného kaštieľa. Iniciátorom prestavby mohol byť niekto z predstaviteľov rodu Nagymihályiovcov alebo ich príbuzných. Koncom 17. storočia si kaštieľ do zálohy zobrali Szirmayovci z Pozdišoviec, ktorí sa rozhodli pre stavebné úpravy v duchu baroka.
Grófi zo Starého V polovici 18. storočia sa vlastníkom michalovského kaštieľa stal rod Sztárayovcov. História tohto významného rodu je veľmi „stará“, avšak jeho názov nepochádza od tohto slova. Pôvod mena Sztáray treba hľadať v pomenovaní obce Staré, ktorá leží niekoľko kilometrov na sever od Michaloviec.
Sztárayovci sa v tridsiatych rokoch 19. storočia zaslúžil o klasicistickú prestavbu kaštieľa v Michalovciach, vďaka ktorej nadobudol dnešný vzhľad. Poslední Sztárayovi žili v michalovskom kaštieli do roku 1944. Rodové sídlo i mesto opustili tesne pred príchodom Červenej armády. Po vojne ich majetok aj s kaštieľom znárodnili.
Tajomná rotunda S kaštieľom v Michalovciach sa spájajú rozličné legendy a záhady (napr. o tajomnej podzemnej chodbe či o bielej pani). Azda najväčšie otázniky a spory vyvoláva rotunda, ktorej zvyšky sa nachádzajú v parku pri kaštieli – objavili ich v roku 1977. Tajomnosť tejto pamiatky presahuje hranice mesta – patrí medzi najväčšie záhady slovenskej archeológie.
Odborníci nemajú jednotný názor na datovanie tejto sakrálnej stavby – ich názory kolíšu medzi 9. a 12. storočím. Polemiku okolo jej veku spestrilo objavenie kamennej platne s dosiaľ nerozlúšteným nápisom. Tento nález však dal vedcom možnosť posunúť pravdepodobný začiatok histórie michalovskej rotundy ďalej do minulosti, možno ešte pred príchod sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.
Zemplínske múzeum Michalovský kaštieľ je prístupný verejnosti – v jeho interiéri sa nachádzajú expozície Zemplínskeho múzea so zbierkovým fondom presahujúcim 70 000 muzeálnych predmetov. Dokumentujú vývoj prírody, spoločnosti a umenia okolitého regiónu od najstarších čias.
Obdiv návštevníkov vyvoláva napríklad amfora z bronzovej doby s najstarším vyobrazením dvojkolesového voza v strednej Európe. Z pôvodného zariadenia kaštieľa sa nezachovalo takmer nič, pretože Sztárayovci si pred odchodom z mesta časť najcennejších vecí odviezli.
View Kam na výlet in a larger map
Ďalšie tipy na výlet
- V susedstve kaštieľa v Michalovciach stojí gotický farský kostol Narodenia Panny Márie zo 14. storočia. Ostatné pamätihodnosti mesta sú podstatne mladšie.
- Za jednou z nich treba zájsť na západný okraj mesta, kde sa na zalesnenom vŕšku Hrádok nachádza novogotická kaplnka slúžiaca ako rodinná hrobka Sztárayovcov.
- Michalovce ležia pod Vihorlatskými vrchmi. V chránenej krajinnej oblasti Vihorlat stojí za výlet jedinečné zosunové jazero Morské oko s hĺbkou25 m. Pre peších turistov je výborným tipom aj náučný chodník vedúci na Sninský kameň (1 005 m) s nádherným kruhovým výhľadom.
- Zo strediska Hôrka na Zemplínskej šírave s autokempingom premáva výletná loď, v strediskách Kaluža, Klokočov a Paľkov sú letné kúpaliská s bazénmi.
Tento seriál vzniká v spolupráci s vydavateľstvom DAJAMA.
Autor: Daniel Kollár