Napriek zdanlivej opustenosti boršiansky kaštieľ prekvapí vysokou hisotrickou i architektonickou hodnotou.
František II. Rákóczi – sedmohradský veľmož a vodca posledného protihabsburského stavovského povstania v rokoch 1703 až 1711, sa narodil v boršianskom kaštieli, ktorý predstavuje ojedinelý komplex renesančného šľachtického sídla.
Kaštieľ postavili na mieste stredovekého vodného hradu, z ktorého sa zachovalo niekoľko pozostatkov. Keďže Borša leží na nížine a v jej bezprostrednej blízkosti tečie Bodrog, bolo logické, že miestni zemepáni na ochranu prvej opevnenej stavby použili systém vodných priekop. A tak na pravobrežnej terase Bodrogu pravdepodobne začiatkom 13. storočia vznikol vodný hrad obohnaný hlbokými priekopami napúšťanými vodou z rieky.
Kaštieľ v 17. storočí Stavbu renesančného kaštieľa dokončili v roku 1570. Podľa nápisu na kamennom portáli ho dal vybudovať Mikuláš pôvodom z rodu Kamarásovcov, ktorý splynul s rodom Zeleméryovcov. Kaštieľ postavili na pôdoryse v tvare písmena L. Do kaštieľa sa vstupovalo zo západu cez kamenné premostenie vodnej priekopy, pričom pôvodne sa od vstupného portálu spúšťal padací most. Priekopy obkolesovali celý areál dvojpodlažného kaštieľa. Pri hlavnom vstupe nechýbala padacia mreža.
Popod kamenný portál sa vchádzalo na nádvorie, na ktorom stáli hospodárske budovy. Pre kaštieľ bolo typické množstvo renesančne zdobených okien, ktoré presvetľovali jednotlivé miestnosti. Tie vykurovali krbmi umiestnenými v rohoch miestností, taktiež renesančne vyzdobenými. Asi takto vyzeral kaštieľ, keď v ňom v roku 1676 uzrel svetlo sveta legendárny František II. Rákóczi.
František II. Rákóczi Väčšinu detstva František prežil v hrade Mukačevo. Mal iba 11 rokov, keď ho násilne odlúčili od matky Heleny Zrínskej. Neskôr mu za nevestu vybrali Šarlotu Amáliu von Hessen-Rheinfells, s ktorou žil vo Veľkom Šariši. Keďže pochopil cisársku politiku Viedne, často namierenú proti Uhorsku, pokúsil sa nadviazať kontakty s nepriateľskou mocnosťou – Francúzskom. V roku 1701 sa mu podarilo ujsť do Poľska, odkiaľ sa na čele ozbrojencov vrátil začiatkom júna 1703 do Uhorska s cieľom začať povstanie.
Po potlačení povstania Rákóczi v roku 1712 odišiel do Francúzska. Istý čas žil na kráľovskom dvore vo Versailles, avšak najdlhšie sa zdržal v kláštore v Gros Bois, kde napísal aj pamäti. Po smrti Ľudovíta XIV., ktorý Rákócziho podporoval, prijal pozvanie tureckého sultána a až do smrti (8. apríla 1735) žil v zabudnutí v mestečku Rodosto na brehu Marmarského mora.
V roku 1889 objavili Rákócziho hrob v Carihrade a telesné pozostatky kniežaťa a jemu najbližších ľudí v roku 1906 preniesli späť do vlasti a uložili v košickom Dóme sv. Alžbety.
Kaštieľ bol neskôr viackrát poškodený, pričom menšie úpravy sa uskutočnili najmä v 18. a 20. storočí. Prvé múzeum tu zriadili počas druhej svetovej vojny, avšak po nej kaštieľ postupne chátral – podobne ako mnohé iné na Slovensku. Dnes je majetkom obce, ktorá sa snaží o čo najvernejšiu rekonštrukciu. Kaštieľ má novú strechu a rekonštruujú sa najmä novšie objekty.
V obnovených miestnostiach sídli múzeum s artefaktmi dokumentujúcimi dejiny kaštieľa a rodu Rákócziovcov. Viaceré zozbierané artefakty pripomínajú najmä život a pôsobenie Františka II. Rákócziho. Pozoruhodná je napríklad jeho busta od sochára J. Mayera z roku 1907 umiestnená pred hlavným vchodom.
View Kam na výlet in a larger map
Fakty k výletu do Borše
- Do Borše je najideálnejšie prísť autom v smere od Slovenského Nového Mesta. V centre dediny treba odbočiť doprava – kaštieľ stojí na jej okraji ukrytý v zeleni.
- Okrem kaštieľa sa v obci nachádza reformovaný kostol, rímskokatolícky kostol a gréckokatolícky chrám(cerkev).
- Od kaštieľa je len kúsok k Bodrogu a najnižšie položenému miestu na území Slovenska (93,8 m).
- Pobyt v Borši môže spríjemniť prechádzka v okolitých lužných lesoch, napríklad v Lesíku pri Borši, území európskeho významu s druhým stupňom ochrany.
Tento seriál vzniká v spolupráci s vydavateľstvom DAJAMA.
Autor: Daniel Kollár