Približne desať rokov má trvať budovanie turistického strediska na obidvoch stranách Chopku. Najväčšie a najkvalitnejšie centrum na Slovensku, do ktorého investujú vyše sto miliónov eur, chce konkurovať stredne veľkým lyžiarskym strediskám v Alpách
Turisti a lyžiari na Chopku sa onedlho presunú v čase a zažijú to, čo ľudia pred niekoľkými desiatkami rokov, len v modernejšom vyhotovení. Južnú a severnú stranu Chopka spoja dve moderné kabínkové lanovky. Stredisko Jasná Nízke Tatry sa približne počas desiatich rokov postupne zmení.
Pribudnú zjazdovky, sánkarská dráha, cyklotrasy, v údolí prebudujú hotel, postavia apartmánové domy aj mikromestečko s kompletnou vybavenosťou.
Zašlá sláva
Nefunkčná a schátraná vrcholová stanica lanovky na Chopku s vyhliadkovou reštauráciou Rotunda dnes ničím nepripomína slávne časy z prelomu 50. rokov, keď lanovkami prepojili lyžiarske strediská na severe a juhu. Koncom 90. rokov zastarané zariadenia, ktoré už nevyhovovali technickým parametrom, odstavili.
Pod vrchol sa dá dostať dvomi lanovkami a na vrchol len pešo po kamennom točitom chodníku pripomínajúcom schodisko do veže. Z niekdajších zábran na okraji zostali už len zvyšky drôtov medzi zhrdzavenými dutými tyčami. Keď sa do nich oprie vietor, ľudia sa otáčajú, lebo vydávajú zvuk podobný fujare.
Dnes je stav areálu nevyhovujúci, miesto sa zmenilo na stavenisko.
Z vrcholovej stanice lanovky je dnes stavenisko a špinavé skladisko zvyškov, ktoré zostali z minulosti. Vyhliadková kamenná rotunda s presklenným vrchom, odkiaľ sa turisti kochali výhľadmi na obidve strany Chopka a popíjali čaj, vyzerá podobne. Že tam bola niekedy reštaurácia a dalo sa tam prenocovať, pripomínajú už len nápisy na nástenke s informáciami pre turistov.
„Cena za osobu a noc 100 korún“ alebo „u nás, v nadmorskej výške 2008 metrov, vodu nosíme, ale nepredávame. Nepýtajte ju od nás.“
Vrcholovú stanicu pre hmlu miestami takmer nevidno. Zo strechy robotníci zhadzujú dosky a kusy plechu.
„Na mieste pôvodnej vrcholovej stanice a rotundy bude stáť nová. Nič sa nezmení, len budú moderné a trošku ich musíme nafúknuť, aby vyhovovali požiadavkám a novým technológiám,“ ukazuje na schátrané stavby Vladimír Čukan, riaditeľ spoločnosti TMR pre infraštruktúru, ktorá buduje stredisko.
História
V Liptove sa lyžuje už viac ako sto rokov. Prvé lyže, ktoré miestni nazývali skije, priniesol mikulášsky kožiar Kornel Stodola koncom 19. storočia. Používali ich pri práci lesníci a poštári v horských oblastiach.
O približne štyridsať rokov objavili mikulášski lyžiari krásu dlhých zjazdov z Chopka a zorganizovali prvé preteky. Štyri roky po vojne postavili prvý úsek lanovky a sever Chopka vyhlásili za vysokohorské rekreačné stredisko s názvom Jasná.
Koncom 50. rokov spojili obidve strany Chopka lanovkou na južnom svahu. „Bolo to bezchybné. Dalo sa ísť z Jasnej až hore a lyžovať sme mohli aj na južnej strane. Neboli ratraky na úpravu kopca, nič také. Chodili sme v hlbokom snehu. Museli sme si to najprv ušliapať až hore a dolu sme zišli na lyžiach. Nebolo to ako dnes, keď sú na zjazdovkách stovky ľudí. Bolo nás len pár. Všetci sme sa kamarátili, “ spomína 85-ročná Magda Holá, ktorá sa podieľala na budovaní lyžiarskeho strediska na Chopku, kde postavili systém lanoviek až po vrch.
Na jednotlivých úsekoch museli ľudia vystúpiť a nastúpiť na ďalšiu trasu. Na otvorených sedačkách sedeli po dvaja bokom, nie v smere jazdy. Lanovky spájali Chopok až takmer do konca 90. rokov, keď ich pre nevyhovujúce technické parametre odstavili.
Turistický raj
Analýzy hovoria, že aj napriek zmenám za posledné štyri roky Chopok zaostáva za svojimi možnosťami. Kapacita troj- a viachviezdičkových hotelov je iba vyše dvetisíc lôžok, obsadenosť hotelov je nízka. V zime len 65 a v lete pod 50 percent. Mimo sezóny sú zariadenia takmer prázdne. Ak by sa Chopok chcel stať medzinárodným strediskom, musí počet postelí viac ako zdvojnásobiť s minimálne 600-tisíc prenocovaniami.
„Za posledných desať rokov sa objavil nový trend. Kedysi bolo 80 percent lyžiarov veľmi zdatných, zvyšok boli takí odpočinkoví športovci. Teraz je to naopak. Vyhľadávajú skôr relax a nestačí im len dobrá lyžovačka bez doplnkových služieb,“ konštatuje Čukan.
A tak TMR plánuje prestavať a zväčšiť hotel Liptov, vybudovať apartmánový dom, bytové domy a postaví nové rezidenčné centrum s kompletnou vybavenosťou.
Centrum má byť moderné a porovnateľné s alpskými strediskami.
Problém - záchranné trate
Najväčšie výhrady majú ochranári k budovaniu približne osem kilometrov odjazdových záchranných tratí. Odborníci z Univerzity Mateja Bela tvrdia, že trate nenávratne poškodia a zničia kolónie kriticky ohrozených druhov svišťa, piskora a hraboša, niektorých vzácnych druhov vtákov a bezstavovcov. Preto neodporučili výstavbu týchto tratí.
Čukan oponuje. Tvrdí, že tieto trate sú bežnou súčasťou stredísk. Spájajú všetky dôležité uzly v stredisku a pomáhajú záchranárom a lyžiarom dostať sa bezpečne dolu aj pri náhlej zmene počasia a minimálnej viditeľnosti.
„V Alpách majú pavučinu takýchto tratí po horách a mnohokrát sú aj vyasfaltované. Nepredpokladal som, že to bude u nás problém. Trať nebude asfaltová ani betónová. Za dva-tri roky sa bude javiť len ako nerovnosť. Na spevnenie použijeme maximálne miestne kamene,“ čuduje sa riaditeľ TMR, ale pripúšťa, že trate môžu zasiahnuť vo veľmi malom rozsahu vzácne alpínske lúky. Chránené druhy kamzíka a svišťa úpravy údajne nezasiahnu. Čukan tvrdí, že stredisko je na 1200 hektároch a odjazdové trate budú len na území určenom pre cestovný ruch.
„Bude to veľmi veľký zásah do prírodného prostredia národného parku. Ak sa má stredisko dobudovať v schválenom variante, tak celý rekreačný priestor by mali vyňať z národného parku. Kým je to však národný park, mali by sme sa tak aj správať,“ myslí si ochranár Marián Jasík.
Investor naplánoval budovanie strediska na približne desať rokov. TMR chce do celého projektu investovať vyše sto miliónov eur a zamestnať ďalších tristo ľudí.
Čo sa zmení
- Prepravná kapacita lanoviek bude 30-tisíc ľudí za hodinu a zjazdovky predĺžia približne o osem kilometrov. Riaditeľ spoločnosti TMR Vladimír Čukan upozorňuje, že kapacita neznamená 30-tisícové mravenisko lyžiarov na kopcoch. Do deväťtisíc za deň považuje za optimálny počet.
- Prvé roky budú zamerané najmä na dobudovanie južnej strany Chopka. Na juhu nepribudnú žiadne nové zjazdovky, ide len o modernizáciu lanoviek.
- Do dvoch rokov sa má prepojiť sever s juhom novými špičkovými lanovkami.
- Vybuduje sa zasnežovanie až po vrch, aby sa dalo lyžovať aj pri nepriaznivých snehových podmienkach.
- Na juhu Chopka pribudne kabínková lanovka z Krupovej na vrchol Chopka a v budúcnosti sedačka z Krupovej na Jeleniu Lúku, odtiaľ ďalšie dve na Predné a Zadné Dereše ako výmena existujúcich vlekov.
- K existujúcim zjazdovkám pribudne len odjazdová záchranná.
- V Krupovej postavia polyfunkčný objekt, detský športový areál Maxiland, osem kilometrov cyklotratí a vybudujú takmer 400 miest na parkovanie.
- Sever čaká rozsiahlejšia prestavba. Pribudnú dve kabínkové lanovky. Lanovka Funitel na vrchol Chopka môže premávať aj pri vetre s rýchlosťou okolo 120 kilometrov za hodinu. Lyžovať sa bude dať aj pri nepriaznivom počasí na severe. Kabínka vyvezie lyžiarov zo severu na vrchol a lyžovať budú môcť na južnej strane.
- Pribudnú štyri zjazdovky vrátane záchrannej, sánkarská dráha a zasnežovanie.
Autor: FOTO: SME - JÁN KROŠLÁK