Stredoveký kaštieľ postavili Prokopovci a Soósovci asi v 15. storočí a podieľali sa aj na jeho veľkolepej prestavbe v 1576. Tvorí ho poschodová bloková stavba typu obytnej veže. Pôvodný, tzv. vodný hrad, mal kvôli tureckým nájazdom vybudované opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou, cez ktorú sa prechádzalo padacím mostom.
Za rákoczyovského povstania sa tu údajne razili mince. V kaštieli žil otec Juliany Korponayovej-Géczyovej, dnes známejšej ako „levočská biela pani“, čo opisuje vo svojom rovnomennom románe aj Mór Jókai. Nástenné maľby v interiéri hradu predstavujú svojim súborným celkom, kvalitou spracovania a celkovým rozsahom slovenský unikát.
Sú realizované talianskou technikou nástennej maľby „al secco“, teda nanášaním vodových farieb na suchú vápennú omietku, a pri ich realizácii sa rátalo s estetickým a výtvarným vyznením v kombinácii so štukovou výzdobou a profilovanými portálmi.
Jednotlivé maľby čerpajú z bohatej dekoratívnej výzdoby zloženej zo štylizovaných rastlinných vzorov v kombinácii so žánrovými scénami napríklad lovu a heraldiky. Steny v dvoch honosných sieňach na poschodí kaštieľa sú pokryté veľkoplošnými scénami bitiek a mytologických alegórií v kombinácii s podobenstvami z Nového zákona.
Zaujímavosťou je aj nález z grafitovanej výzdoby komína zo stredovekého objektu, ktorý sa pri renesančnej prestavbe stal neoddeliteľnou súčasťou interiéru kaštieľa.
Hlasujeme za naj pamiatku
Páči sa vám táto pamiatka a chceli by ste jej poslať svoj hlas? Hlasujte za najkrajšiu či najsympatickejšiu pamiatku.