Dobrým štartovacím bodom je zimný štadión v Prešove, ktorý každý ľahko nájde. Obídeme ho a vyjdeme na hlavnú cestu. Vedie ku kalvárii a tým smerom sa aj vydáme. Keď však prídeme na rázcestie odbočujúce nahor, ostávame na ceste označenej zelenou farbou. Najprv šliapeme hore asfaltovou cestou popri rodinných domoch, neskôr prašnou cestou popri záhradkách.
Začíname v lese
Náročnosť: 3
Prešovské singletracky nie sú veľmi náročné na techniku, vždy sa tu však nájde zopár miest, ktoré potrápia aj skúsených borcov.
Niektoré miesta sú menej prehľadné a úzke, preto treba dávať pozor na jazdcov oproti (prípadne turistov, kone:-), motorky). Celá trasa (z centra) má dĺžku približne 20,5 km.
Na novom singli Čuňka s dĺžkou asi 2,6 km je viacero skokov rozličnej náročnosti s obchádzkami – všetky skoky sa teda dajú obísť.
Singel je obojstranný – ak máte poriadne najazdené, skúste si ho dať zdola nahor.
Vchádzame do lesa. Najbližšie dva kilometre sú o stúpaní, cesta nás privedie rovno na hrebeň Malkovskej hôrky.
Hore sa trošku vydýchame a zídeme o pár metrov nižšie, kde sa napájame na staručký singletrack, ktorým sa prevezieme až dole na Ortáše.
Tam nájdeme altánok, ohnisko a celkom peknú čistinku. Pokračujeme lesným chodníkom, ktorým sa dobre rozbehneme, keďže nás čaká menší svah oproti.
Čakajte však, že dobrzdíte v traktorových koľajach – vždy tam boli a asi aj budú, takže ich berte ako oporný bod trasy.
Vyjdeme na asfaltku, ktorá sa vinie hore až k náučnému chodníku. Trafiť naň nie je jednoduché. Chýba tam značka, ale uprostred sezóny je tam už trošku vyjazdená tráva a aj vetvičky kríkov vytvárajú vstupnú klenbu. Za ňou sa spúšťame najprv hlinenými schodíkmi prudko dolu, potom cez nalomený mostík a ďalej už len krútime pedálmi, aby nás to vynieslo až hore.
Do kopca a z kopca
Chodník pokračuje nebadane do kopca, ale človek si veľmi neuvedomuje, ako stúpa. Po chvíli, opäť strmo nadol cez mostík a zase treba pedálovať nahor mierne stúpajúcim chodníčkom. A do tretice všetko dobré – čakajte teda ešte tretí mostík.
Keď konečne vyšliapeme hore, udržiavame už stále tú istú výšku – mierne stúpania a klesania až do konca náučného chodníka. Samozrejme, nakoniec sa opäť rútime dolu ďalším singlom až k malému potôčiku, cez ktorý môžeme prejsť priamo alebo mostíkom.
Sme naspäť na asfaltke, na otočke na Kvašnej vode. Nasleduje asfaltka, ktorú nikto nemá rád, iná cesta by však trvala dlhšie. Skrátka, ideme tadiaľ, až sa hore na konci opäť napájame do lesa. Po hrebeni vedie jazda singletrackom až k úpätiu nášho nového singla.
Sme na mieste – nový singletrack
Prichádzame k altánku, kde sa môžeme vydýchať. A ideme to. Najprv naberieme potrebnú rýchlosť. Potom už len preskakujeme lávky a drobné skoky, vyžívame sa v zákrutách a šmykoch. Míňame niekoľko miniskokov, s ktorými nemajú problém aj menej pokročilí bikeri.
V ponuke však budú aj väčšie skoky, na ktoré je lepšie mať odpružený bike alebo aspoň odvahu. Celkovo sú tu asi tri väčšie skoky. Na singletracku naďabíte na nespočetne veľa odrazov či klopeniek a v najbližšom čase tam majú vyrásť aj dve nové lávky. To aby sa nemuselo stále chodiť cez malý potôčik v závere singla.
Na záver sa odmeníme
Sme vo finále – v Haniske – malej dedine hneď za Prešovom. Dáme si pivo či kofolu a sme spokojní:-). Po občerstvení nás čaká už len 15-minútová jazda domov.
Môžeme si vybrať medzi hlavnou cestou a starou cestou, lemovanou rodinnými domami, záhradkami a poľom. Táto je pokojnejšia, bezpečnejšia a hlavne menej prašná.
Čo viac dodať?
To, že bol singletrack dobrý nápad, vám potvrdia snáď všetci, čo tu jazdievajú. Bikeri sa tu neseparujú, ani turisti. Naopak, na svoje si tu príde každý. Ste vítaní!
;)
Kliknite na mapku pre zväčšenie.
K mapke: Metropola Šariša je tretím najväčším mestom Slovenskej republiky a krajským mestom Prešovského kraja, ktorý je najväčší na Slovensku. V súčasnosti má Prešov viac ako 91 000 obyvateľov.
Zaujímavosti
Vyhliadka na Furči
Pomník bol postavený na pamiatku sedliackemu povstaniu v roku 1938 na kopci Furča západne od obce Haniska. Pamätník vypínajúci sa nad obcou je dobre viditeľný z veľkej diaľky. Kopec ponúka zároveň pekný výhľad na severnú časť Košickej kotliny a Slanské vrchy v pozadí.
Na jeho vrchol vedie značený turistický chodník od parkoviska na pravom brehu Torysy, hneď za mostom. Napoly rozbité staré strmé schody vedúce až k pamätníku sú vhodné nielen pre turistov, ale aj pre bikerov. Zjazdiť ich môže každý, kto sa nebojí. Stoja za to.
Pramene
Okolie Prešova sa môže pochváliť množstvom minerálnych prameňov s minerálnou vodou, ktorá je tu voľne k dispozícii a už roky ju pijú stovky ľudí. Napiť sa môžete minerálky na Borkúte aj na Kyslej vode (tunajší obyvatelia ju volajú Kvašná voda).
Počas horúceho dňa príde toto osvieženie veľmi vhod. Stačí si len zobrať fľašu alebo camelbak. Všetky pramene majú charakter kyseliek s približne rovnakými vlastnosťami (prírodná, hydrouhličitanová, vápenato-horečnatá, uhličitá studená voda). Líšia sa len obsahom jednotlivých minerálov v pomernom zastúpení.
Autor clanku
Odporúčame
Národná kultúrna pamiatka Solivar v Prešove je jednou z najvýznamnejších technických pamiatok na Slovensku. Ide o unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky pochádzajúci zo 17. storočia. K objektom na ťažbu kamennej soli a čerpanie soľanky v Solivare patria najmä šachta Leopold, četerne (rezervoáre soľanky), varňa, huta, sklad soli (komory), kováčske dielne a klopačka (turňa).
Jama Leopold bola centrálnym a najstarším dielom. Jamu s hĺbkou 155 m začali hĺbiť v roku 1571, v roku 1674 bola nad ňou postavená budova gápľa. Mechanizmus otáčali štyri páry koní. Soľanka sa čerpala v koženom mechu s obsahom asi 5 až 7 hl.
Zásobníky na uskladnenie vyťaženej soľanky boli postavené v roku 1815, tvorí ich osem drevených nádrží s obsahom 1 320 hl (celkom 10 560 hl). Do zásobníkov sa soľanka privádzala z odkaľovacej nádrže dreveným potrubím od šachty Leopold.
Z najnižšie situovanej ďalšej nádrže umiestnenej v niveau terénu četerne sa soľanka zvádzala do predhrievacej a potom do odparovacej panvy. Kryštalická soľ sa vyhrabávala a prenášala do odkvapových komôr, kde sa soľ ponechala asi 24 hodín. Drevenými zvodmi sa premiestnila do sušiarní a po najmenej 8 hodinách sa prenášala do skladu alebo expedovala.
Autor: Lucia Pastoreková, FOTO: Ján Tekel