Výjazd začíname v mestskej časti Prešova Solivar, odkiaľ sa vydáme po bežnej ceste do Ruskej Novej Vsi. Kľukatá asfaltka nie je vďaka serpentínam až taká strmá, len možno trošku dlhá. O chvíľu to však skončí – do terénu vchádzame za dedinou,
kde sa napájame na lesnú šotolinu a ocitáme v inom svete. Práve tu je ale pred nami najťažšie stúpanie. Pohodovým tempom sa však pomaly, ale isto darí naberať výšku po starej, ale nedávno opravenej šotolinovej ceste.
Prestávky, výstupy a zjazdy
Náročnosť: 4
Trasa s dĺžkou 41,5 kilometra je dosť náročná. My sme ju skrátili o výšlap na Čiernu horu, ktorý by nám odkrojil z drahocenného času viac, ako by bolo únosné.
Z rovnakého dôvodu sme vynechali aj dojazd späť do mesta terénom a zvolili rýchly presun asfaltom.
Traily si tiež vyžadujú isté zručnosti, odporúčame ich iba tým, ktorým neprekážajú dlhé stúpania a technicky náročné zjazdy.
Prvá prestávka poteší pri Chate Sova. Môžeme si tu natankovať čerstvú vodu z prameňa a trochu sa občerstviť. Predsa len, okolo 600 výškových metrov dá zabrať. Odtiaľto už len necelý kilometer a čaká nás prvý zjazd.
Prichádzame na vrchol kopca – Oltáre. Ak máte chrániče, je čas upevniť si ich. Ochránia nielen pri pádoch, ale je v nich aj príjemne teplučko (čo sa niekedy hodí).
Nastáva krátke, vratké, nie veľmi strmé, skrátka, akurátne singlové klesanie. Ocitáme sa na rázcestí pri ďalšej chate – Fricke. Žiaľ, pre bežných smrteľníkov nie je otvorená.
Prejdeme popri nej a šliapeme hore smerom na Javornícku Poľanu. V týchto končinách môžete očakávať aj trocha veterné počasie, treba ísť teda ďalej.
Singletracky
Rázcestie pri Troch Chotároch konečne odhaľuje aj starý poľovnícky chodník. Letíme po singletracku, ktorý miestami prudko naberá spád, ale nebrzdíme, aby nás to pekne vynieslo do protisvahu. Zhruba po 1,5-kilometrovom zjazde sa cesta ťahá 500 metrov po zvážnici. Ani nevieme ako – a sme na modrej značke, ktorá nás (ne)bezpečne prevedie traverzovitým zjazdom.
Skutočne pekný, priam ukážkový singletrack vedený po vrstevnici, husto popretkávaný koreňmi a kameňmi dáva priestor na kreativitu a hravosť, až nás nakoniec vyvedie na asfaltku. Ešte 800 metrov hore kopcom a je tu rázcestie.
Toto je už naozaj posledné zvážnicové stúpanie. Posledné, ale tak ľahko sa naň nedá vyštverať... Nám to trvalo asi pol hodiny. Ale konečne sme hore! Sú tu Zbojnícke skaly. Teraz teda už definitívne – sedadlá dole, bundy proti vetru hore. Nasadať a ide sa!
Vláčnym pokrúteným chodníčkom prichádzame na akčnejší kamenistý hrebeň. Za ním nasleduje úpätie strmšieho zrázu okolo Havranej skaly. Po technickej strmine, ktorá dokáže riadne preveriť bikerské zručnosti, nasleduje miernejšie klesajúca pasáž. Tá si však vyžaduje tiež šikovnosť – ak sem vyrazíte na jeseň, na chodníku zapadanom lístím sa miestami budete musieť spoľahnúť len na svoju intuíciu a dva bary v plášťoch.
Gurmáni si prídu na svoje
Niektorí ľudia si myslia, že sa tu nedá dobre jazdiť a vraj treba veľa tlačiť. Gurmáni si to však užijú a určite nebudú tlačiť. Po striedavo lesnom a výhľadovom intermezze prichádzame na rázcestie, kde sa treba rozhodnúť medzi dvomi poriadnymi padákmi. Zadná brzda musí byť stlačená na doraz v kontrolovanom šmyku tak či onak, takže kto má odvahu, môže si s nami vybrať tú extrémnejšiu verziu.
Dobrých bikerov nalákajú vystúpené korene, malé účka, popadané stromy, cez ktoré sú spravené prejazdy, a iné lahôdky. To všetko patrí do repertoáru žltej značky precízne zarezanej do svahov Čiernej hory. Keď ste na switchbacku, vedzte, že sa treba pomaly začať lúčiť.
Do konca tohto nádherného zjazdu chýba ešte asi 700 metrov. Lesíkom, rúbaniskom, ba aj potokom sa postupne prebojujeme do cieľa. Bývalé Lesnícke učilište je našou pomyselnou cieľovou bránou. A aj keď príde zrejme veľká únava, nehovorte, že to za tú akciu nestálo.
;)
Kliknite na mapku pre zväčšenie.
K mapke: Slanské vrchy sa nachádzajú na východe Slovenska. Ich charakteristickým rysom je rozmanitosť daná geologickým vývojom. Vedľa mnohých dolín sa tu preto nachádza aj členitý horský reliéf so skalnými bralami. Slanské vrchy začínajú južne od Prešova a tiahnu sa smerom na juh až k hraniciam Maďarska. Potešia najmä tých, ktorí majú radi tichšie a nie príliš navštevované miesta. Odmenou im budú nádherné miesta lahodiace oku bikera.
Odporúčame
Stravovanie
Priamo na trase nie je žiadna otvorená chata, kde by sa dalo najesť či napiť, preto odporúčame všetko potrebné pribaliť do ruksaku. Studničky sú pri Chate Sova a pod Čiernou horou.
Ubytovanie:
Mesto Prešov ponúka nepreberné množstvo všetkých typov ubytovania, stačí navštíviť web a trocha pohľadať. Ak sa však chcete ubytovať čo najbližšie k terénu, odporúčame rekreačné zariadenie Zelený breh (www.zelenybreh.sk). Je len zopár desiatok metrov od trasy a ponúka ubytovanie, stravu, bazén aj vírivku – to všetko za slušné ceny.
Tip na výlet: Opálové bane
Dobrý tip na výlet sú opálové bane Dubník pri Prešove, ktoré patria k najväčším atrakciám regiónu. Okrem tejto oblasti sa opálové bane nachádzajú len v Austrálii. V Dubnických baniach je spolu 22 kilometrov podzemných chodieb, pre verejnosť je sprístupnený 1,5-kilometrový úsek štôlne Viliam. Návštevník si môže rezervovať vyhľadávanie opálov vo vyhradenej lokalite, prehliadku šperkov z vybrúsených opálov i prechádzku po náučnom chodníku v baníckej osade Dubník.
Zaujímavosti
Ruiny Zbojníckeho hradu
Na východ od Ruskej Novej Vsi sa nachádzajú ruiny Zbojníckeho hradu, ktoré sú na hradnom brale dobre badateľné aj z diaľky (bez problémov voľným okom od Prešova).
Zo Zbojníckeho zámku je dokonalý výhľad na sústavu signálnych hradov – vpravo na Kapušiansky a ďalej aj na majestátny Šarišský hradný vrch v smere za Prešovom.
Jazero Izra
Veľmi pekné miesto obklopené lesmi s možnosťou člnkovania zrejme skôr či neskôr priláka do tejto oblasti milovníkov horskej turistiky, cyklistiky alebo jednoducho rekreantov. Asi päťhektárová Izra leží v nadmorskej výške 448 metrov nad morom.
Hĺbka jazera podľa dostupných údajov dosahuje až osem metrov, podobne ako pri ostatných jazerách tohto typu sa však postupne zanáša a hĺbka kolíše.
Tento seriál je pripravovaný v spolupráci s časopisom Biker.
Autor: Lucia Pastoreková, Ján Tekel