
Život v lese nie je vždy idylický, najmä keď príde búrka. FOTO PRE SME – JOZEF SLIACKY
V lese na Bakovej jame vo Zvolene žije rodina s ôsmimi deťmi. Dve staré autá, jeden stan, ohnisko a naozaj veľká kopa detí. Pri nich niekoľko dospelých. Po prvých rozpačitých pokusoch sa dávame do reči s hlavou rodiny. „Ani presne neviem, ako dlho tu sme. Asi tri týždne,“ hovorí štyridsaťtriročný Rudo Papanitz. Zo začiatku nemali ani stan, spávali pod stromami, kým im nepomohol kamarát. „Toto auto som kúpil asi pred týždňom, aby mali deti kde spávať,“ ukazuje na škodovku. Musel, deti sa báli búrky.
Na začiatku bola hádka. „Pohádali sme sa so svokrou a tá nás vyhodila z bytu. Mala však omeškané platby za nájomné, a tak už aj ona prišla o byt. Presťahovala sa k priateľovi,“ hovorí Rudo.
Z ôsmich detí, pobehujúcich okolo ohniska, sú štyri školopovinné. Do školy však nechodia „A ako majú chodiť do školy? Nemáme si kde oprať veci, deti sú špinavé, zo začiatku spávali na zemi. Povedal som to aj na sociálke a tá pani sama uznala, že takto nemôžu chodiť do školy. Povedzte, ako sa dá z lesa chodiť do školy?“ obhajuje sa hlava rodiny. „Darmo mám dve práčky, keď ich tu nemám kde zapnúť. A ako by sa deti učili, ako by si písali domáce úlohy?“ dodáva. „Oskar má dva, Kika tri, Zdena päť, Miša desať, Rada štrnásť,“ ukazuje otec na najbližšie detské klbko.
Všetok rodinný príjem tvorí manželkina materská a prídavky na deti. „A ešte sa starám aj o švagra, ktorý je telesne postihnutý. Má dvadsaťšesť rokov a dostáva 1800 korún,“ hovorí Rudo.
Život v lese však nie je idylický. „Minule som musel všetkých nahádzať do auta o druhej v noci a išli sme do garáže, pretože bola veľká hrmavica,“ hovorí Rudo.
Bez roboty je už veľmi dlho, tak ako manželka Blažena na materskej dovolenke. „S jedným skončí a potom ide na materskú s druhým. Takto je to trinásť či štrnásť rokov,“ skonštatoval Rudo.
Matka drží počas našej návštevy najmenšieho, jednoročného príslušníka veľkej rodiny. „Za celý život som sa nenadýchal toľko čerstvého vzduchu ako po tieto dni,“ sarkasticky zakončí našu návštevu v lese hlava rodiny.
MILAN SUJA