Severoizraelské mesto Safed má na tunajšie pomery nesmierne príjemnú klímu. Hlavne v lete sa tam ľudia chodia ochladzovať. Fúka tam od okolitých pahorkov a chlad sa drží aj v úzkych kamenných uličkách. A mnohé dvere v meste majú blankytnú farbu. Aby ľuďom pripomínali nebo.
Sväté mesto Safed je hlavné mesto kabaly a klezmeru. Tiež spolu s Jeruzalemom, Hebronom a Tiberiasom jedno zo štyroch najposvätnejších miest judaizmu.
Niektorí veriaci židia sú presvedčení, že Mesiáš príde v súdny deň do Jeruzalema práve zo Safedu.
Miesto skutočne mystické s nádhernými prastarými synagógami, ale aj miesto, kde sa v maličkých obchodoch s náboženskými artefaktmi nepokryte handluje a kšeftuje. To aby sme zostali pri zemi.
A keďže sme v napätom regióne, momentálne mestom otriasajú spory medzi Židmi a Arabmi. Napokon, tak to tu bolo odjakživa.
V Safede sa odohralo niekoľko protižidovských pogromov a potom vo vojne za nezávislosť Izraela zase izraelskí bojovníci prepadli arabskú štvrť a vyhnali miestnych obyvateľov. Dnes má mesto viac ako 32-tisíc obyvateľov a je väčšinovo židovské.
FOTO - FLICKR.COM/LADYHAWKE
Mesto zázrakov Safed V celom regióne je aj veľa parkov vybavených stolmi na pikniky. Do Safedu je najlepšie ísť autom, lebo po ceste je veľa zaujímavých zastávok. Chodia tam však aj autobusy z Jeruzalema alebo Haify, dá sa ísť aj vlakom, ale na stanici v Akko si treba zobrať autobus. V meste sa určite oplatí zostať viac ako jeden deň. V mnohých súkromných domoch ponúkajú izby s raňajkami, v Safede je aj niekoľko hotelov a známe kúpele.
Za judaizmom sem putujú nielen židia, ale aj nežidovskí vyznávači kabaly (čo je samo osebe paradox, keďže štúdium kabaly sa povoľuje len židovským mužom nad 40 rokov). V Safede si chcela kúpiť dom aj asi najznámejšia študentka kabaly Madonna.
Na prastarom safedskom židovskom cintoríne sú podľa tradície pochovaní významní kabalistickí učenci, rabíni Jichchak Luria, Josef Karo a Moše Cordevero. K ich hrobom chodia so žiadosťami židia z celého sveta. Miesto je však zaujímavé aj pre nežidov.
Keď si najmete sprievodcu, určite vám pri prehliadke cintorína nezabudne porozprávať o jenom z mnohých zázrakov v tomto meste. Keď zlý vezír (súčasný Izrael bol kedysi súčasťou Osmanskej ríše) nariadil židovským obyvateľom mesta, aby mu priniesli veľké množstvo bielych sliepok, inak im hrozí trest, obrátili sa zhrození židia na hrob rabína Banaia. Sliepok totiž nebolo dosť. Po vrúcnych modlitbách všetky sliepky v meste obeleli.
Synagógy Koho nebavia prechádzky medzi náhrobnými kameňmi, pokrytými kamienkami, a zaujíma sa o židovské náboženstvo, určite by nemal obísť synagógy v Safede.
Karova synagóga, pomenovaná podľa rabína Kara, má napríklad viac ako štyristoročné zvitky Tóry. Najkrajšia je však Abuhavova synagóga. Tú postavili podľa kabalistických princípov a v časoch turistickej špičky treba dlhšie čakať, aby ste sa dostali dnu. Platí, že do synagóg sa vstupuje v zahaľujúcom oblečení a muži si musia nasadiť jarmulku.
Safed však nie je len o náboženských či mystických zážitkoch. Už od 60. rokov minulého storočia sa tam usídľovali umelci, hlavne výtvarníci. Okolité galilejské lesy, príjemné zákutia Starého mesta a kabalistická tajomnosť priťahovali mnohých krajinkárov aj výtvarníkov s klientelou medzi nábožnými židmi. Postupne sa pridávali šperkári, módni návrhári, bytoví dizajnéri. Umelecká štvrť Safedu je architektonicky zaujímavá, viacerí výtvarníci pozývajú ľudí do svojich ateliérov, v domoch majú galérie.
Do Safedu radi chodia aj klezmerové kapely z celého sveta, v lete tu býva klezmerový festival. Po celý rok zase fungujú hudobné kluby, kde kedysi začínali izraelské spevácke hviezdy. V meste je viacero múzeí a veľa dobrých reštaurácií. Od klasických blízkovýchodných fastfoodov s falafelom, humusom a burekasmi až po reštaurácie pre skutočných gurmánov.
Určite sa oplatia aj výlety do okolia. V dedine Meron sú pozostatky starej synagógy a pekný je aj výlet na horu rovnakého mena. Hora je pútnickým miestom pre ortodoxných veriacich, ktorí tam na sviatok Lag Ba Omer trávia noc a nasledujúce ráno prvýkrát, podľa tradície, ostrihajú vlasy svojim trojročným synom.
Blízko je aj legendárny Pekiin, kde rabín Šimon bar Jochai napísal základné dielo kabaly Zohar. V mestečku teraz žijú izraelskí drúzovia a jediná židovská rodina s dlhým rodokmeňom.
Drúzi sú známi svojou pohostinnosťou a výbornou kuchyňou. V lete otvárajú domy turistom a ukazujú typické zvyky svojho národa.