Tak ako rímske Koloseum, aj pulská Arena bola pre nás miestom, ktoré má svoju atmosféru. Prestupovala každým kameňom a v jej centre sa zdala priam nahustená. Chvíľami sa tu cítite ako gladiátor, ktorého ide súper práve doraziť, ale zatiaľ čo v strede vás priam tlačí k zemi, na miestach pre divákov máte, naopak, pocit voľnosti.
Stavba z lásky Amfiteáter v Pule dokončili ho v 1. storočí n. l. ovál má rozmery v najširších miestach 132 a 105 metrov týčil sa do výšky 32 metrov sedadlá mali šírku len 38 centimetrov v 5. storočí sa éra Areny skončila, postupne ju rozoberali a sedadlá odviezli do Benátok vstupné: dospelí 40 a deti 20 kún (1 euro = cca 7,36 kuny)
Arenu v Pule postavili začiatkom prvého storočia, rovnako ako Koloseum a dnes je šiesta najväčšia na svete. O dôvodoch jej výstavby kolujú dva príbehy. Ten prvý je rozprávkový - postavili ju vraj víly.
Druhý je oveľa prozaickejší a zrejme aj reálnejší. Tiež za ním môžete hľadať ženu - milenku cisára. Tá sa narodila v Pule (Rimania sem prišli v 1. storočí pred naším letopočtom) a keďže pobláznila cisára Augusta, vymámila z neho sľub, že pre ňu postaví obrovský a nádherný amfiteáter.
Cisár sľub splnil, ale žiadne hry si údajne v ňom nepozrel. Názov dostal amfiteáter podľa piesku, ktorý pokrýval jeho stred - arena znamená po latinsky piesok.
Keďže rímska kolónia Pietas Iulia Pola bola obrovská, nebol problém zaplniť v Arene jej 23-tisíc miest. Rimania boli pragmatici. Keď si vyberali za mestom miesto na stavbu, využili malý svah, do ktorého zasadili časť sedadiel - ušetrili čas aj náklady na dovoz kameňa. A tak má pulská Arena z jednej strany tri poschodia a z druhej dve.
Arena mala aj krov a hoci vstup bol zadarmo, sedelo sa v nej podľa kást. Znamená to, že najchudobnejší stáli úplne hore.
Unikátne sedadlá mali šírku len 38 centimetrov, zrejme boli vtedajší Pulania - alebo po pulsky Puležania - a rímski vojaci oveľa subtílnejší než tí dnešní. Keď sa v 5. storočí prestala Arena používať, postupne ju miestni začali rozoberať - do základov stavieb, väčšina sedadiel síce skončila v Benátkach, ale vraj mnoho ich je aj v záhradách v meste.
Pod Arenou sa zachovali pivnice, kde je dnes múzeum. Podľa sprievodkyne zostala aj podzemná chodba, ktorá spájala amfiteáter so školou gladiátorov, ktorá bola vzdialená asi 50 metrov. Bolo predsa len gustióznejšie presúvať mŕtve telá a zranených gladiátorov pod zemou.
Koncerty Dnes sa v Arene konajú veľké koncerty a to nielen klasickej hudby a opery, ale aj divadelné predstavenia a filmový festival. Najmä počas letnej sezóny sú predstavenia rýchlo vypredané.
