Nemeckou sa stalo zasľúbenou zemou ruských židov

Berlín 28. júna (TASR) - Väčšina príbuzných 40-ročnej Galiny Grodniskej sa tak, ako mnohí iní ruskí židia, vysťahovala po rozpade Sovietskeho zväzu ...

Berlín 28. júna (TASR) - Väčšina príbuzných 40-ročnej Galiny Grodniskej sa tak, ako mnohí iní ruskí židia, vysťahovala po rozpade Sovietskeho zväzu do USA alebo do Izraela. Ona sa paradoxne odsťahovala do Nemecka.

Galina svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že Nemecko predsa nie je synonymom pre fašizmus a že v tejto krajine má navyše veľa priateľov: "Prečo by som mala nenávidieť celý národ?" pýta sa prekvapene.

V posledných rokoch sa židovská komunita v Nemecku, ktorá mala pred holokaustom takmer 600.000 členov, veľmi rýchlo rozrastá. Kým na začiatku 90. rokov sa k židovskej menšine prihlásilo len 10.000 ľudí, vďaka prílevu ruských emigrantov sa dnes k židovstvu hlási až 100.000 nemeckých občanov.

Hoci sa podľa židovských predstaviteľov v Nemecku v uplynulých týždňoch antisemitizmus obnovuje, ako o tom svedčia protiizraelské vyhlásenia nemeckých politikov a nový román o vražde židovského literárneho kritika, mnohí židia z bývalých sovietskych republík strach nemajú. Väčšina z nich tvrdí, že oveľa viac sa cítili byť ohrození v uliciach Moskvy, kde vyčíňajú ozbrojené pravicové bandy, než v Berlíne.

Aj 32-ročná Bieloruska Elena Išová, ktorá sa do Nemecka presťahovala so svojím židovským manželom, si pochvaľuje pokojný život v Nemecku. Z Bieloruska odišla kvôli upadajúcej ekonomike, následkom ktorej v bieloruskej spoločnosti narastá agresivita a hľadá sa obetný baránok.

Galina tvrdí, že kritika Izraela z úst poslanca za liberálnych Slobodných demokratov Jürgena Möllemanna je v porovnaní s ruským priemerom veľmi mierna.

V Rusku sa totiž na začiatku 90. rokov zdvihla vlna antisemitských útokov, na ktoré nadviazalo rastúce rasisticky motivované násilie v uplynulých mesiacoch.

Kým po rozpade ZSSR emigrovalo do Izraela asi milión židov, mnohí ich príbuzní sa rozhodli pre Nemecko práve kvôli nepokojom na Blízkom východe. Emigračná kvóta sa preto pre občanov Izraela tento rok zvýšila na 3000, oproti minuloročným 1751.

Mnohí izraelskí žiadatelia o nemecké občianstvo sú potomkami nemeckých židov, ktorí prežili holokaust. Len málo Izraelčanov s nemeckým občianstvom však do Nemecka skutočne emigruje, nemecký pas im má totiž len zabezpečiť jednoduchšie cestovanie a prácu v EÚ.

Napriek nárastu neonacistických útokov v Nemecku sa zdá, že nemecká spoločnosť čím ďalej tým viac akceptuje rozrastajúcu sa židovskú komunitu.

"Keď som sem pred 12 rokmi prišla, dívali sa na nás ako na niečo exotické. Ľudia nevedeli, ako sa k nám chovať, keď sme povedali, že sme židia. Teraz je to už oveľa lepšie. Myslím, že návrat určitého druhu normálnosti do Nemecka je veľmi pozitívny," bilancuje Galina.

Prílev ruských židov znamená pre nemeckú komunitu novú krv. "Komunita starla a vymierala. Dnes máme veľa detí, ktoré chodia do židovskej školy, robíme veľké kultúrne akcie, čo bolo pred desaťročím nemožné," hovorí Nicola Gallinerová, šéfka berlínskeho Židovského vzdelávacieho centra pre dospelých, ktoré každý rok organizuje židovský filmový festival.

Nemecké prostredie je však novou nádejou aj pre ruských emigrantov. Kým v ZSSR svoje náboženstvo praktizovať nemohli, v Nemecku sa učia byť znovu veriacimi židmi.

Symbolom nových čias je i nové židovské múzeum v Berlíne, ktoré od otvorenia v septembri 2001 navštívilo až 600.000 ľudí, z čoho tretinu tvorili mladí ľudia do 30 rokov.

Podľa najnovších prieskumov verejnej mienky antisemitské nálady v širokej verejnosti vymierajú. Len jedno percento opýtaných v nedávnej ankete vyhlásilo, že by nechcelo mať židovských susedov - v roku 1996 ich bolo ešte 11 percent.

Predstavitelia židovskej komunity v Nemecku sú však stále opatrní najmä po obnovení palestínskej intifády pred 21 týždňami, keď sa zvýšila ochrana židovských inštitúcií v celom Nemecku. Po arabskom útoku na dve skupiny židov v Berlíne odporúčali rabíni svojim veriacim, aby na verejnosti nenosili židovské čiapočky.

Podľa Paula Spiegela, riaditeľa Ústrednej rady nemeckých židov, ešte dlho nebude dôvod na oslavu, pretože "stále existujú veci, ktoré nám pripomínajú, ako sa holokaust začal".

P. Spiegel, ktorý ako dieťa prežil holokaust v Belgicku, tvrdí, že antisemitizmus treba vykoreniť najmä zo škôl: "Nikto sa nenarodí ako nacista či pravicový extrémista. Niečo sa teda musí stať medzi tým."

Jedno však vie iste: "My židia sa už nikdy nebudeme skrývať, už sa nikdy nepodrobíme a už nikdy nebudeme mlčať.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé
  3. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  6. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  7. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  8. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  9. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  10. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 25 085
  2. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 15 773
  3. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 13 064
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 973
  5. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 7 708
  6. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 7 524
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 512
  8. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 4 199
  9. Kreditná karta – áno alebo nie 3 744
  10. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie 3 621