Výskumníci z Paleontologického ústavu Ruskej akadémie vied a z univerzity v Tomsku našli skamenené zvyšky mamuta na brehu rieky Ob pri meste Krasnyj Jar. Sibírsky veľtok má na tomto mieste strmé brehy z naplaveného materiálu, ktoré postupne vydávajú svoje pradávne tajomstvá.
Fosílny plod mamuta má asi 200 000 rokov. Sánka so zubami je podľa Informnauky staršia ako všetky známe nálezy mamutích kostí, ktoré majú maximálne 27 000 rokov.
Nález je zaujímavý zubnými lôžkami, ktoré svedčia o tom, že sánka mamuta mala už pred narodením zuby s dobre vyvinutými koreňmi a korunkami. Je to v protiklade k dnešným slonom, ktorých zuby sa vyvíjajú až po narodení.
Túto skutočnosť si vedci vysvetľujú ako adaptáciu na vtedajšie klimatické podmienky. V chladnej a drsnej klíme mamutie samice pravdepodobne nemali vždy dostatok mlieka pre potomstvo, ktoré muselo veľmi skoro po narodení začať žuť trávu a inú pevnú potravu.
(tasr)