Projekt Abora, vedený nemeckým biológom Dominiqueom Goerlitzom, sa pomocou rákosových člnov vyrobených v Bolívii pokúsi dokázať, že antickí námorníci neboli ničím obmedzení, čo je v rozpore s bežným názorom o ich limitovanej navigačnej schopnosti. V prípade úspechu vyplnia rákosové člny ďalšiu medzeru v skladačke, ktorá ľudstvo trápi už stáročia – či sa stredomorské národy odvážili vyplávať za gibraltárske útesy do Nového sveta už pred tisíckami rokov.
Viera, že prehistorický človek mohol cestovať len v smere morských prúdov, je v rozpore s podmienkami Stredozemného mora, kde sú nestále veterné podmienky. Podľa Goerlitza sa projekt snaží dokázať práve to, že by tam neboli schopní plaviť sa len pomocou prúdov.
Čln Abora 2 vyrobený z pevných rákosových tyčí aymarskými Indiánmi v Bolívii je takmer 12 metrov dlhý, 3,5 metra široký a 1,5 metra hlboký, s dvoma spacími kabínami a otvorenou kuchyňou. Dve drevené veslá slúžia na navigáciu. Je replikou člnov nájdených v hojnom množstve na prehistorických nástenných maľbách v Egypte, Mezopotámii a na Kanárskych ostrovoch, podobné stále používajú Indiáni na jazere Titicaca.
Goerlitz je presvedčený, že by sme nemali podceňovať schopnosti pravekého človeka. „Nie sme oveľa inteligentnejší ako naši predkovia. Je smiešne predpokladať, že ľudstvo existujúce milióny rokov, začalo zmúdrievať len pred 5000 rokmi,“ povedal.
Biológovia testujú čln práve v Stredozemnom mori, kde meniace sa veterné podmienky neumožňujú plavbu jednoduchým unášaním sa prúdom. Čln Abora 2 sa dokáže plaviť vo vetre pod uhlom až 85 stupňov. Úspešnosť projektu by mohla vysvetliť napríklad existenciu a podobnosť pyramíd v Amerike a Egypte.
Posádka člna Abora 2 sa bez strachu o svoju bezpečnosť vydala z prístavu Larnaca na Cypre v ústrety vlnám Stredozemného mora. „Je to najbezpečnejší čln, aký môžete mať. Je oveľa lepší než plastické člny,“ povedal Goerlitz.
(tasr)