Človek ničí zem, vodu i atmosféru. Gigantické zariadenia na ťažbu ropy z mora sú súčasťou pohľadu na obzor v mnohých končinách sveta. Zásoby ropy sú podľa prognóz tak na dvadsať rokov. Vedci vidia nádej v útlme ťažkého priemyslu v prospech mikroelektroniky, genetiky a molekulárnej biológie, čo by znížilo svetovú energetickú náročnosť. FOTO - REUTERS
Pohľad zo satelitu na požiar v Arizone. V deviatich západných štátoch USA práve zúri 20 veľkých požiarov, ktoré doteraz spálili asi milión hektárov porastov. FOTO - REUTERS
Ľudstvo drancuje prírodné bohatstvá Zeme strašidelným tempom. Uvádza sa v najnovšom vydaní amerického Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS). Vedecká štúdia, ktorú uskutočnili odborníci z kalifornského Redefining Progress (neziskovej organizácie, ktorá bola založená s cieľom vytvoriť diskusné fórum v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a globálnej ekonomiky) hovorí, že naša planéta pomaly stráca schopnosť sebaobnovy po bezhlavom a nezodpovednom drancovaní jej bohatstva. Podľa vedcov môže v blízkom čase nastať skutočný „ekologický krach“ Zeme. Autori štúdie tvrdia, že planéta dnes potrebuje 1,2 roka na to, aby regenerovala to, čo z nej odoberieme za 1 rok. Logicky z toho vyplýva, že planéta stráca dych.
Zožerieme veľa pôdy
Extenzívny morský lov, odlesňovanie a zvyšujúce sa tempo ťažby dreva, spaľovanie fosílnych palív, zamorovanie atmosféry oxidom uhličitým, budovanie infraštruktúry pre nové sídla, dopravu a priemysel, toto všetko sú rany na tvári Zeme, ktoré sa hoja oveľa dlhšie, ako je pre zachovanie rovnováhy ekosystémov a biodiverzity nutné.
Mathis Wackernagel, šéf spomínanej štúdie, uvádza, že napríklad v roku 1999 každý obyvateľ planéty v priemere „skonzumoval“ (v prenesenom význame) 2,3 hektára povrchu planéty. Rozvinuté krajiny pritom „zožrali“ oveľa viac ako krajiny tretieho sveta; napríklad USA 9,6 hektára, Veľká Británia 5,3 hektára na osobu.
Výsledky štúdie budú využité pri predpovediach dosahu využitia nových technológií a poznatkov vedy na životné prostredie. Predpokladá sa totiž, že práve alternatívne progresívne technológie by mohli znížiť zaťaženie ekosystémov. Nižšia energetická náročnosť, útlm ťažkého priemyslu v prospech mikroelektroniky, genetiky a molekulárnej biológie, by mohli zachovať rast životnej úrovne pri súčasnom znižovaní exploatácie Zeme.
O 30 rokov „len“ 2,5 percenta hladujúcich?
Na druhej strane, report Outlook-3 (Geo-3) environmentálneho programu OSN, UNEP, ktorý bol zverejnený v máji tohto roku, je o niečo optimistickejší ako správa v PNAS. Hovorí o postupnom zlepšovaní regeneračnej schopnosti planéty.
Táto správa, ktorú vypracovala tisícka odborníkov, však upozorňuje na problémy v rozvojovom svete, kde je dostupnosť nových technológií veľmi nízka. Devastácia prírodného prostredia a ovzdušia spôsobuje obyvateľom týchto krajín vyšší stupeň ohrozenia prírodnými katastrofami, ako sú cyklóny, záplavy a suchá.
Podľa správy Geo-3 sa aj v Európe a USA zlepšila kvalita riek a ovzdušia. Ďalším čiastočným úspechom je zastavenie chemického poškodzovania ozónovej vrstvy; podľa záverov Geo-3 by sa ozónový obal planéty mal dostať na úroveň z roku 1980 zhruba v polovici tohto storočia. Geo-3 tiež uvádza, že dnes žije na svete o 2,22 miliardy ľudí viac ako v roku 1972. Približne 2 miliardy hektárov pôdy, čo predstavuje takmer 15 percent zemského povrchu, sa pokladá za zdevastovanú ľudskou činnosťou; 11 percent využívajú farmári, 11 percent na ťažbu dreva, 26 percent predstavujú pastviny a 3 percentá na budovanie sídiel priemyselných a dopravných zón.
Polovica svetových riek je vážne znečistená a 40 percent obyvateľov planéty trpí nedostatkom čistej a pitnej vody. Od roku 1990 sa o 2,4 percenta znížila rozloha dažďových pralesov. Dvanástim percentám vtáctva a 25 percentám cicavcov hrozí vyhynutie. Až tretina rýb vo svetových moriach je tiež na hranici vyhynutia.
K optimistickým záverom reportu Geo-3 patrí azda to, že o 30 rokov, v roku 2032, bude na Zemi hladovať „len“ 2,5 percenta jej obyvateľov a hladina oxidu uhličitého v atmosfére sa stabilizuje.
Prírodné katastrofy ničivejšie ako vojny
Podľa inej správy nazvanej príznačne Unnatural Disasters americkej organizácie Worldwatch Institute so sídlom vo Washingtone D.C. majú katastrofy spôsobené nezodpovednou činnosťou ľudí horšie dôsledky ako vojny. V poslednom desaťročí minulého storočia zasiahli hurikány a cyklóny, záplavy a zemetrasenia do života viac ako dvoch miliárd ľudí a spôsobili ekonomické škody v hodnote 608 miliárd (!) amerických dolárov.
Napriek tomu, že zemetrasenia priamo nesúvisia s činnosťou ľudí, prehustené sídla a komunikácie spôsobili veľké straty na životoch. Ako pre BBC povedala jedna z autorov štúdie Unnatural Disasters Janet Abramowitzová, tým, že ničíme lesy, upravujeme a regulujeme prirodzené toky riek, vysušujeme mokrade a meníme klimatické podmienky, výrazne znižujeme obrannú schopnosť ekosystémov. Duny, útesové bariéry, mokrade a mangrovníkové lesy slúžia ako zábrany pred ničivými pobrežnými búrkami, dodala J. Abramowitzová.
Každý tretí človek na Zemi dnes žije vo vzdialenosti menej ako 100 kilometrov od pobrežia a 13 z 19-ich najväčších svetových megapolis s viac ako 10 miliónmi obyvateľov sa tiež nachádzajú v pobrežnej zóne. Napríklad celá oblasť Stredomoria je ohrozená zvyšujúcou sa hladinou mora.
Warldwatch Institute zdanlivo paradoxne pochválil niektoré z rozvojových krajín za ich kladný prístup k ochrane prírodného prostredia. Vo Vietname napríklad obnovili 2000 hektárov mangrovníkových lesov a Bangladéš si vypracoval nový varovný systém pred záplavami, ktorý len v roku 1991 zachránil takmer 30-tisíc životov.
MICHAL ŠERŠEŇ