SME
Nedeľa, 28. november, 2021 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

(Ne)prirodzené katastrofy

Ľudstvo drancuje prírodné bohatstvá Zeme strašidelným tempom. Uvádza sa v najnovšom vydaní amerického Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS). Vedecká štúdia, ktorú uskutočnili odborníci z kalifornského Redefining Progress (neziskovej ...


Človek ničí zem, vodu i atmosféru. Gigantické zariadenia na ťažbu ropy z mora sú súčasťou pohľadu na obzor v mnohých končinách sveta. Zásoby ropy sú podľa prognóz tak na dvadsať rokov. Vedci vidia nádej v útlme ťažkého priemyslu v prospech mikroelektroniky, genetiky a molekulárnej biológie, čo by znížilo svetovú energetickú náročnosť. FOTO - REUTERS


Pohľad zo satelitu na požiar v Arizone. V deviatich západných štátoch USA práve zúri 20 veľkých požiarov, ktoré doteraz spálili asi milión hektárov porastov. FOTO - REUTERS

Ľudstvo drancuje prírodné bohatstvá Zeme strašidelným tempom. Uvádza sa v najnovšom vydaní amerického Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS). Vedecká štúdia, ktorú uskutočnili odborníci z kalifornského Redefining Progress (neziskovej organizácie, ktorá bola založená s cieľom vytvoriť diskusné fórum v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a globálnej ekonomiky) hovorí, že naša planéta pomaly stráca schopnosť sebaobnovy po bezhlavom a nezodpovednom drancovaní jej bohatstva. Podľa vedcov môže v blízkom čase nastať skutočný „ekologický krach“ Zeme. Autori štúdie tvrdia, že planéta dnes potrebuje 1,2 roka na to, aby regenerovala to, čo z nej odoberieme za 1 rok. Logicky z toho vyplýva, že planéta stráca dych.

Zožerieme veľa pôdy

Extenzívny morský lov, odlesňovanie a zvyšujúce sa tempo ťažby dreva, spaľovanie fosílnych palív, zamorovanie atmosféry oxidom uhličitým, budovanie infraštruktúry pre nové sídla, dopravu a priemysel, toto všetko sú rany na tvári Zeme, ktoré sa hoja oveľa dlhšie, ako je pre zachovanie rovnováhy ekosystémov a biodiverzity nutné.

Mathis Wackernagel, šéf spomínanej štúdie, uvádza, že napríklad v roku 1999 každý obyvateľ planéty v priemere „skonzumoval“ (v prenesenom význame) 2,3 hektára povrchu planéty. Rozvinuté krajiny pritom „zožrali“ oveľa viac ako krajiny tretieho sveta; napríklad USA 9,6 hektára, Veľká Británia 5,3 hektára na osobu.

Výsledky štúdie budú využité pri predpovediach dosahu využitia nových technológií a poznatkov vedy na životné prostredie. Predpokladá sa totiž, že práve alternatívne progresívne technológie by mohli znížiť zaťaženie ekosystémov. Nižšia energetická náročnosť, útlm ťažkého priemyslu v prospech mikroelektroniky, genetiky a molekulárnej biológie, by mohli zachovať rast životnej úrovne pri súčasnom znižovaní exploatácie Zeme.

O 30 rokov „len“ 2,5 percenta hladujúcich?

Na druhej strane, report Outlook-3 (Geo-3) environmentálneho programu OSN, UNEP, ktorý bol zverejnený v máji tohto roku, je o niečo optimistickejší ako správa v PNAS. Hovorí o postupnom zlepšovaní regeneračnej schopnosti planéty.

Táto správa, ktorú vypracovala tisícka odborníkov, však upozorňuje na problémy v rozvojovom svete, kde je dostupnosť nových technológií veľmi nízka. Devastácia prírodného prostredia a ovzdušia spôsobuje obyvateľom týchto krajín vyšší stupeň ohrozenia prírodnými katastrofami, ako sú cyklóny, záplavy a suchá.

Podľa správy Geo-3 sa aj v Európe a USA zlepšila kvalita riek a ovzdušia. Ďalším čiastočným úspechom je zastavenie chemického poškodzovania ozónovej vrstvy; podľa záverov Geo-3 by sa ozónový obal planéty mal dostať na úroveň z roku 1980 zhruba v polovici tohto storočia. Geo-3 tiež uvádza, že dnes žije na svete o 2,22 miliardy ľudí viac ako v roku 1972. Približne 2 miliardy hektárov pôdy, čo predstavuje takmer 15 percent zemského povrchu, sa pokladá za zdevastovanú ľudskou činnosťou; 11 percent využívajú farmári, 11 percent na ťažbu dreva, 26 percent predstavujú pastviny a 3 percentá na budovanie sídiel priemyselných a dopravných zón.

Polovica svetových riek je vážne znečistená a 40 percent obyvateľov planéty trpí nedostatkom čistej a pitnej vody. Od roku 1990 sa o 2,4 percenta znížila rozloha dažďových pralesov. Dvanástim percentám vtáctva a 25 percentám cicavcov hrozí vyhynutie. Až tretina rýb vo svetových moriach je tiež na hranici vyhynutia.

K optimistickým záverom reportu Geo-3 patrí azda to, že o 30 rokov, v roku 2032, bude na Zemi hladovať „len“ 2,5 percenta jej obyvateľov a hladina oxidu uhličitého v atmosfére sa stabilizuje.

Prírodné katastrofy ničivejšie ako vojny

Podľa inej správy nazvanej príznačne Unnatural Disasters americkej organizácie Worldwatch Institute so sídlom vo Washingtone D.C. majú katastrofy spôsobené nezodpovednou činnosťou ľudí horšie dôsledky ako vojny. V poslednom desaťročí minulého storočia zasiahli hurikány a cyklóny, záplavy a zemetrasenia do života viac ako dvoch miliárd ľudí a spôsobili ekonomické škody v hodnote 608 miliárd (!) amerických dolárov.

Napriek tomu, že zemetrasenia priamo nesúvisia s činnosťou ľudí, prehustené sídla a komunikácie spôsobili veľké straty na životoch. Ako pre BBC povedala jedna z autorov štúdie Unnatural Disasters Janet Abramowitzová, tým, že ničíme lesy, upravujeme a regulujeme prirodzené toky riek, vysušujeme mokrade a meníme klimatické podmienky, výrazne znižujeme obrannú schopnosť ekosystémov. Duny, útesové bariéry, mokrade a mangrovníkové lesy slúžia ako zábrany pred ničivými pobrežnými búrkami, dodala J. Abramowitzová.

Každý tretí človek na Zemi dnes žije vo vzdialenosti menej ako 100 kilometrov od pobrežia a 13 z 19-ich najväčších svetových megapolis s viac ako 10 miliónmi obyvateľov sa tiež nachádzajú v pobrežnej zóne. Napríklad celá oblasť Stredomoria je ohrozená zvyšujúcou sa hladinou mora.

Warldwatch Institute zdanlivo paradoxne pochválil niektoré z rozvojových krajín za ich kladný prístup k ochrane prírodného prostredia. Vo Vietname napríklad obnovili 2000 hektárov mangrovníkových lesov a Bangladéš si vypracoval nový varovný systém pred záplavami, ktorý len v roku 1991 zachránil takmer 30-tisíc životov.

MICHAL ŠERŠEŇ

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom?
  2. inFEEnity posilní Samuel Oriňák
  3. Trojica prestížnych fotografov hovorí o svojich tajomstvách
  4. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  5. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  6. Ani najlepšia mama nevie, čo sa deje v tele jej dieťatka
  7. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije?
  8. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model
  9. Firmám sa vyplatí poznať uhlíkovú stopu vlastných výrobkov
  10. Dôchodkové sporenie s rešpektom k budúcnosti
  1. Mačka, ktorá žerie ľudí, kakajúce polienko, pavúky na stromčeku
  2. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  3. Dopyt po bytoch stúpa, ponuka bytov sa neustále zmenšuje
  4. Tatranský buk je Stromom roka 2021
  5. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  6. BLACK FRIDAY: Nakupujte výhodne prírodné produkty
  7. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  8. Trojica prestížnych fotografov hovorí o svojich tajomstvách
  9. Spoločnosť v Lipt. Mikuláši dodáva námorný informačný systém
  10. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  1. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 28 314
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 10 431
  3. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 6 335
  4. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 5 377
  5. Rekonštruujete? Pozor na romantické predstavy o vykurovaní 3 062
  6. Ako ušetriť náklady v sklade? Máme pre vás 9 tipov 2 481
  7. Obľúbená kozmetika, lieky a doplnky stravy so zľavou až 50% 2 377
  8. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model 2 257
  9. TIP: Úspech zakódovaný v DNA? Potvrdil to zlatý hattrick 1 875
  10. Ako predísť intímnym problémom? Vyvolať ich môže aj bežná vložka 1 783
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Blanka Ulaherová: Osem hodín v Salzburgu
  2. Martin Majzlan: Žuvanie a svieži dych na maldivský spôsob
  3. Ján Urda: Za kostolmi
  4. Ida Tittelová: Bella Venezia
  5. Soňa Fröhlichová: Švajčiarsky Pilatus (2132 m) – tajomná Dračia hora, opradená legendami a ako bonus slovenský personál
  6. Miroslav Galovič: Stověžatá Praha trocha jinak aneb sedm pražských zastavení. Dnes páté, Olšanské hřbitovy (Memento Mori)
  7. Pavel Dvořák: Instantná polievka ako SYMBOL LUXUSU?
  8. Irena Šimuneková: Túlačky okolo Štrbských plies
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 8 477
  2. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 230
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 321
  4. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 6 441
  5. Martin Greguš: Robert Fico a jeho 2 tváre... DNES: "Povinné očkovanie je nechutný fašistický nápad". Čo myslíte, čo "hovoril" SMER v roku 2014? 5 929
  6. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 5 061
  7. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 248
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 3 921
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka
Skryť Zatvoriť reklamu